PREŠOV. Prekvapujúci výsledok v treťom kole nadstavbovej časti Niké handball extraligy dosiahlo mužstvo HK Bojnice.
V domácom prostredí prievidzskej športovej haly prvý raz v histórii klubu zvíťazil nad osemnásťnásobným majstrov Slovenska Tatranom Prešov.
Zverenci bývalého hráča Tatranu Prešov dnes trénera bojnických hádzanárov Tomáša Mažára predčili favorizovaný tím čiernohorského trénera slovenského majstra a aktuálneho lídra súťaže Ratka Djurkoviča v podstate po každej stránke.
V 25. minúte viedli o deväť gólov 19:10. V samom závere ešte o päť 35:30.
V posledných troch minútach Prešov skresal na rozdiel troch a zápas napokon zaslúžene skončil senzačným úspechom Bojníc 35:33 (21:14).
Zahanbujúce konštatovanie trénera
Favorizovaný Tatran Prešov sklamal výkonom a hlavne ťažko pochopiteľným laxným prístupom k zápas, slabučkou obranou, ktorá vôbec nepomohla brankárom a zavše až zarážajúcimi chybami v útoku i často neefektívnou streľbou.
„Odohrali sme azda najhorší polčas v celej histórii Tatrana,“ uviedol doslova R. Djurkovič pre klubovú stránku.
„Nerozumiem, prečo sme hrali takto zle, prakticky bez zákroku v obrane. Tá akoby provokovala chyby aj v útoku, kde sme predvádzali nesprávne rozhodnutia. Bol to zlý zápas v každom smere. Je to zahanbujúce konštatovanie.“
Tatran prišiel o dvojbodový náskok
Faktom je, že Tatran Prešov v tejto sezóne mal viacero zlých prvých polčasov i začiatkov zápasov.
Ako napríklad v predošlom druhom nadstavbovom kole doma proti Považskej Bystrici. Po nevýraznom výkone ho prehral o jediný gól.
V druhom však zapol na vyššie obrátky a vyhral ho o tri. Body ostali doma Tatran tak získal na druhú Považskú Bystricu dvojbodový náskok.
Prehrou s Bojnicami však oň prišiel a na špici aktuálne tabuľky ostáva už len lepším skóre.
Prešov v súboji s Bojnicami zaostával vo viacerých smeroch a hlavne nemal také výrazné osobnosti ako domáci.
Predovšetkým narýchlo získaného brankára Kollera z ŠKP Bratislava za zranenú brankársku stálicu Bojníc Fabiána.
Ten sa v prvom zápase v nových farbách predviedol skvelým výkonom. Podľa neoficiálneho údaja, mal viac ako dvadsať úspešných zákrokov. Ďalšou ústrednou postavou zápasu bol trinásťgólový strelec Smetánka.
Tohto pohyblivého, tvorivého i úspešne zakončujúceho hráča prešovská obrana nebola schopná udržať.
V tíme Tatranu možno oceniť vari len streleckú odvahu hlavne v druhom polčase desaťgólového Igora Karlova, ktorému ako tak sekundoval päťgólový Pavel Hernandez. Na momentálne tretie Bojnice málo.
Ťažko ospravedlniteľný výkon
Na herné trápenie a nečakanú prehru sa po druhej operácii kolena rehabilitujúci kapitán Tatranu Prešov Lukáš Urban a nateraz sa pohybujúci len s pomocou bariel pozeral len prostredníctvom televíznej obrazovky.
„Je to ozaj zahanbujúca prehra. Dostať v prvom polčase dvadsaťjeden gólov a celkovo tridsaťpäť to je hlavne zlá vizitka pre našu obranu.
Dali sme napokon tridsaťtri gólov, čo iste nie je málo. Avšak horeli sme v obrane. Ňou prechádzali domáci akom nôž maslom, v súbojoch jeden na jedného mali navrch. Brankárom vôbec nepomohli.
Na druhej strane bol jednou z domácich hviezd brankár Koller. Bolo to ale celé zlé a niečo také by sa klubu akým je Tatran Prešov stávať nemalo.
Je to profesionálny klub, hráči nechodia do práce, tou je pre všetkých členov kádra len a len hádzaná. Čiže takýto výkon a prístup je ťažko ospravedlniteľný. A z toho bude potrebné vyvodiť patričné dôsledky.“
Na pohárové finále musí byť všetko nastavené inak
To je síce fakt, no Tatran Prešov čaká najbližšiu sobotu finále Slovenského pohára v Trnave proti Považskej Bystrici. Času na nápravu teda dosť málo.
„To je pravda. Netuším, čo mali v hlavách naši chlapci pred zápasom proti Bojniciam. Týždeň ich naň tréner detailne pripravoval, spolu rozoberali herné činnosti mužstva i jeho najdôležitejších hráčov.
Potom ale príde samotné stretnutie a Smetánka si robí čo chce, dá trinásť gólov. A zase sme pri obrane... lenže aj v útoku to nebola žiadna sláva.
Dozadu sa naši vracali pomaly, domáci často boli rýchlejší, dokonca viacero gólov dali i do našej prázdnej brány. Vlastne to, čo sme mali hrať my, hrali a z toho ťažili Bojničania. Takže na pohárové finále musí byť všetko nastavené inak.“
Prevažne sa po zápase v prešovskom táborte hovorí o prvom polčase. Ani v druhom to ale nebola žiadna sláva.
„Šanca na obrat tam ale predsa len bola,“ mienil L. Urban. „Štyri minúty pred koncom sme znížili na rozdiel troch gólov.
Bojnice však Smetánkom zo sedmičky a úspešným zakončením bývalého Prešovčana Michnievicza znovu ušli na päť gólov.
Nuž a ten náš následný trojgólový finiš bol už len akousi kozmetickou úpravou konečného výsledku.
Ako som už naznačil, na prehru po dlhom čas treba rýchlo zabudnúť, avšak zobrať si z nej poučenie. Tak aby to v Trnave vo finále Slovenského pohára bolo poznať na výkone i na výsledku.“
so 21:30
so 19:45
pi 16:04
