Odtiaľ má dlhé, až 16-ročné skúsenosti. Od pozície skauta sa vypracoval cez rolu riaditeľa skautingu až na miesto asistenta generálneho manažéra. Keď prišla ponuka z Coyotes a mohol svoju kariéru povýšiť na ešte vyššiu funkciu, pochopiteľne to prijal.
Uchádzal sa o tento post aj na Floride, no tam najali Billa Zita.
"Keď som sa vrátil domov potom, čo som na Floride nedostal džob, na dva týždne som sa zamkol do kancelárie a spísal som si kompletný manažérsky plán. Potom mi zavolali z Arizony," povedal v podcaste Spittin´ Chiclets. "Keď som tam prišiel, už som vedel, do čoho idem a čo chcem urobiť. Počas pohovorov som bol stopercentne pripravený."
Tvrdosť, ktorú pociťoval a praktizoval ako hráč využil aj pri bitke o prácu v štruktúrach Coyotes.
"Vždy hovorím, že som o niečo lepší, keď som naštvaný," priznáva Armstrong. "To je tak, ako keď sa s niekým bijete. Keď ste naštvaní, ste aj o čosi tvrdší. Florida mi na toto dala ideálnu príležitosť. Bol som rozčúlený, keď som u nich nedostal prácu manažéra."
Armstrong to ako hráč nikdy nedotiahol do NHL. Vždy bol tvrdým obrancom, ktorý nevynikal v zbieraní bodov, ale trestných minút. Neraz ich v sezóne "získal" aj cez dvesto. Síce si doteraz ide tvrdo za svojím, je už väčší detailista. Na zverené mužstvo sa pozerá v horizonte budúcnosti.
"Je to o plánovaní, lebo je to veľký komplex. Musíte sa pozerať päť rokov dopredu, ako asi bude váš tím vyzerať, ako docielite, aby vyzeral podľa vašich predstáv," hovorí 50-ročný Kanaďan. "Sme v situácii, keď v ďalších dvoch rokoch nemáme voľbu v prvom kole draftu. To je trochu deprimujúce. Zároveň však nie je priestor na výhovorky. Vedel som, do čoho idem."