Goffa: Umierali pri mne ľudia. Mám právo opisovať hrôzy, ktoré som prežil

O priebehu ochorenia Covid-19 pravidelne informoval už počas hospitalizácie. Štýlom jemu vlastným, s humorom, bez zúfania. V nemocniciach a rehabilitačných zariadeniach strávil dovedna štyri a pol mesiaca. Vraj mal dvadsaťpercentnú šancu na prežitie.

O svojich skúsenostiach v poslednom období znovu písal na sociálnej sieti. Názvy kapitol Covidového zápisníku neveštia nič dobré: Kóma, Tracheotómia, Od primára po hrobára…

Známy futbalový tréner VLADIMÍR GOFFA si myslí, že po prekonaní Covidu má právo a azda i povinnosť prinášať informácie o chorobe z prvej ruky. „Teším sa, ak som týmto spôsobom niekomu zachránil život,“ povedal v rozhovore pre Sportnet.

Pamätáte si, kedy ste prvý raz počuli o koronavíruse?

Prvýkrát som sa s ním vážnejšie stretol začiatkom roka 2020, vtedy som však ešte netušil, aká to môže byť hrozba.

Vo februári som letel do Bergama a odtiaľ kúsok do Milana na dva zápasy Talianskeho pohára Inter Miláno - SSC Neapol a AC Miláno - Juventus. A o týždeň v tomto meste prepukla epidémia.

Koncom februára som zasa letel do Madridu na Ligu majstrov Real - Manchester City. A znova v meste týždeň po mojom výlete vypukla epidémia Covid-19.

Z oboch veľkých ohnísk som teda ušiel len tak-tak, choroba ma dobehla takmer presne po roku u nás doma.

Dodržiavali ste protipandemické opatrenia, alebo ste niektoré považovali za príliš prísne či zbytočné?

Žiaľ, moja veková kategória ešte v marci nebola v očkovaní na rade. Všetko som poctivo dodržiaval. Nie z povinnosti, ale z presvedčenia.

Ako ste zareagovali, keď ste mali pozitívny test?

Nakazil som sa od osoby, s ktorou som v aute išiel na jej PCR test. Sám som mal deň predtým negatívny test. Po dvoch dňoch pohody ma však ochorenie absolútne zlomilo a prevalcovalo.

Kedy ste zistili, že to je vážne?

Keď horúčky, celková vyčerpanosť a slabosť, neustupovali ani po týždni domácej samoliečby.

Počas vašej hospitalizácie ste pravidelne informovali o vašom stave na sociálnej sieti. Prečo ste sa rozhodli takto verejne písať aj o nepríjemných veciach?

Vytáčalo ma, aké bludy píšu na sociálnych sieťach ľudia, ktorí o korone majú informácie len z tretej ruky či z hoaxov.

Ja som ležal na covidovom oddelení v Žiline aj Martine priamo v centre diania, vedľa mňa zomierali ľudia. Videl som, že situácia je dramaticky zlá. Horšia, než v najčernejších predstavách tých, čo sú vonku.

Zmysel pre humor vás neopúšťal ani v nemocnici. Mali ste chvíle, keď ste podľahli strachu či beznádeji?

Vôbec nie. Bral som to ako nepríjemnú realitu, ale nestresoval som sa.

Ale to len preto, že som netušil, že som na tom tak zle. Veď aj o šesťdňovom umelom spánku, šanciach na záchranu 20 ku 80 či o tom, že som mal pri sebe aj farára, sa od príbuzných dozvedám postupne až teraz.