Ženský futbal na Slovensku? Potrebujeme záujem v spoločnosti, tvrdí tréner reprezentácie

Ako jediné dokázali remizovať so silným Fínskom. Napriek tomu obsadili v B-divízii Ligy národov tretie miesto a o udržanie musia zabojovať v baráži.

Úvodný súboj baráže sa hrá v piatok 23. februára o 15:30 h v Rige, odveta je na programe v utorok 27. februára o 18:00 h v Trnave.

Tréner reprezentácie PETER KOPÚŇ (38) si praje dobrú divácku návštevu. Verí, že o ženský futbal bude zvýšený záujem. Tak, ako to je vo vyspelých futbalových krajinách.

Žreb vám v baráži o udržanie sa v B-divízii Ligy národov určil Lotyšsko. Aký je to súper a je Slovensko v tomto meraní síl mierny favorit?

Víťazstvo a záchrana je naša povinnosť. Ligu národov sme si skomplikovali, no teraz musíme potvrdiť, že do béčka právom patríme. Nič iné ako víťazstvo si nepripúšťame.

Uvedomujeme si, že súper nám môže pohroziť, má pár šikovných hráčok. Chybám však už nedávame žiadny priestor.

Pre zranenie tréningový kemp opustili Patrícia Mudráková a Martina Šurnovská. Ako veľmi vám to nabúralo plány?

Šurnovská je stabilnou hráčkou základnej zostavy, takže do Lotyšska neletíme v optimálnom nastavení. Z U19 bola nominovaná Michaela Ferencová, ktorá má podobný štýl hry, takže verím, že Martinu nahradí.

Čo sa týka Mudrákovej, zastúpi ju Sára Kršiaková z Myjavy.

V Rige hráte na umelej tráve. Máte s týmto povrchom dosť skúseností, nie je to pre hráčky niečo neštandardné?

Z technickým manažérom sme boli na inšpekcii v Lotyšsku už v januári. Ihrisko vyzerá podobne ako Národné tréningové centrum v Senci, takže v tomto smere nemáme obavy.

Ťažko však povedať, aké bude v Rige počasie...

Prečo je dôležité, aby sa Slovensko udržalo v B-divízii Ligy národov?

Podľa ratingového postavenia je pre nás béčko optimálnou skupinou. Ani neuvažujeme, že by sme boli nižšie.

Ak mám byť úprimný, reprezentáciu vediem tak, aby som ju dostal do áčka, nie do céčka…

Potrebujeme však v prvom rade dostať ženský futbal viac do povedomia. Aby ho ľudia vnímali.

Inak ako dobrými výsledkami a kvalitnými súpermi sa nám to nepodarí. Potrebujeme dobré lákadlo a výbornú reklamu.

V skupine ste raz zdolali Chorvátky aj Rumunky, remizovali ste so silnými Fínkami, no bolo z toho iba tretie miesto. Dalo sa vyťažiť viac?

S hráčkami sme si pred štartom súťaže povedali, že ideme zabojovať o A skupinu. A potrebujeme teda skončiť aspoň na druhom mieste.

Ako jediný tím sme remizovali s Fínskom, no mrzí nás zápas v Chorvátsku, kde sme z troch striel dostali dva góly, čo nás stálo druhé miesto.

Škoda, ale taký je futbal. Nevyspytateľný. Nikdy neviete, čo prinesie...

Odveta proti Lotyšsku sa hrá v utorok 27. februára v Trnave. Aká podpora v hľadisku by vás potešila?

V priemere chodí na naše zápasy päťsto ľudí. Uvedomujem si, že počasie nie je najlepšie a nehráme s atraktívnym súperom, tisícka by však bola krásna. Všetkých na stretnutie srdečne pozývam. Budem vďačný za každého fanúšika.

O týždeň neskôr, 5. marca, je na programe žreb kvalifikácia na ME 2025. Ovplyvnia výsledky zápasov proti Lotyšsku zaradenie do košov?

Nie, mali by sme mať rovnaké postavenie, ako pri žrebe Ligy národov.

Pri reprezentačnom tíme ste osem rokov, šesť v pozícii hlavného trénera. Ako vidíte progres družstva? Kde sa posunulo?

Tím sa vo veľkej miere obmenil. Zostali v ňom stálice ako Korenčiová, Škorvánková, Bartovičová či Fischerová, ktoré doplnili mladé, perspektívne dievčatá.

Došlo k výraznej obmene kádra, preto ma teší, že všetky nové hráčky zapadli. A sú konkurencieschopné.

Teraz nám zostáva byť len trpezliví, poctivo pracovať a veriť, že sa dotiahneme na najlepších. Potenciál na to máme.

Slovenský ženský výber nikdy neštartoval na veľkom turnaji. Je to v blízkej budúcnosti reálne?

Toto je to, čo ženský futbal na Slovensku potrebuje. Roky sa sám seba pýtam, ak by sa to podarilo, koľko by prišlo ľudí. Je to pre nás veľká výzva. Pracovať a bojovať. Aby sme sa dozvedeli odpoveď.

Aktuálne potrebujeme vyšší záujem o ženský futbal v spoločnosti. Je to pre nás nesmierne dôležité. Aby dievčatá cítili podporu a boli motivované hrať futbal. Aby vedeli, že to má zmysel.

Vo vyspelých futbalových krajinách to už dávno funguje. No u nás sa rodičia boja dať dievčatá na futbal. To sa musí zmeniť. Ženský futbal nemôže byť vnímaný ako strašiak.

V čom sú ešte najväčšie rozdiely v porovnaní s futbalovo silnými krajinami, čo by sa ešte malo zmeniť, čo nám najviac chýba?

Basketbal či volejbal sú tradičné ženské športy, preto mnohí rodičia dajú svoje deti tam. Na základe toho sa na futbale boríme s nedostatkom dievčat, pretože nám nestačí pár hráčok, ale len v reprezentačnom tíme potrebujeme minimálne 23 skúsených futbalistiek. Dosiahnuť kvalitu v tomto počte je pre nás aktuálne komplikované.

Ako hovorím, pokiaľ sa nezmení vnímanie ženského futbalu v celej spoločnosti a nepríde lepšia podpora po finančnej stránke, ťažko sa niekde posunieme. Citlivo robíme, čo je v našich silách, ale potrebujeme pomoc z ďalších strán.