BRATISLAVA. Fanúšikovia sa dnes pri nej často zastavia, fotia sa a pózujú. Pred trnavským štadiónom stojí socha Antona Malatinského v nadživotnej veľkosti.
Má dva aj pol metra, je z bronzu. Skutočný Malatinský dosiahol kultový status, žiaden iný tréner sa na takúto úroveň nedostal. Jeho meno nesie už spomínaná aréna.
Získal titul Trnavčan 20. storočia - in memoriam.
Futbalová Trnava tento rok oslavuje storočnicu. Sportnet k tomuto výročiu pripravil seriál. Prvá časť patrí Malatinskému. Volali ho Toni – báči.
Bol to zjav, ktorého nezlomilo ani drsné väzenie a prostredie, ktoré bolo prerobené z koncentračného tábora.
Z Trnavy vybudoval jeden z najlepších tímov v dejinách Československa. V tej dobe sa dokázal Spartak rovnať s najlepšími na svete.
Aj toto sa dozviete v článku:
- Aké nevšedné metódy používal?
- Ako hráči museli piť kávu, aj keď nechceli?
- Aké zvláštne tresty dával?
- Prečo predbehol dobu?
- Prečo bol vo väzení?
- Ktorý jeho zverenec chodil z tréningu zničený a po štyroch?
- Ako rozhodoval o všetkom?
- Prečo ho mal Adamec za čarodejníka?
Šoférovanie zatemňuje mozog
Predbehol dobu, minimálne o desaťročie. Bol progresívny a veľmi svojský.
Autá ani šoférovanie nemal v láske. Mojmír Staško, autor životopisnej knihy o Malatinskom, spomína deviaty bod desatora trnavskej ikony: Spomaľuje to reflex a unavuje zmysly.
„Toni – báči bol dosť proti autám. Opakoval, že šoférovanie zatemňuje mozog a spomaľuje reakcie,“ opisoval legendárny obranca Vojtech Varadin, ktorý zomrel v roku 2018.
Jeho bývalý spoluhráč Alojz Fandel v tejto súvislosti pripomenul kuriozitu, ktorá vyvoláva úsmev. Hráči však v tej dobe mohli byť z jeho gesta vystrašení.
