Bayer Leverkusen je dnes možno najväčšiu senzáciou svetového futbalu, v tejto sezóne stále neprehral.
Nemeckú ligu vedie s náskokom šestnástich bodov a už v nasledujúcom kole môže získať titul. Hlavným strojcom úspechu je španielsky tréner Xabi Alonso. Medzi hlavné postavy patrí aj brankár Lukáš Hradecký. Fínsky reprezentant je rodákom z Bratislavy, obaja jeho rodičia sú Slováci.
Jediným Slovákom, ktorý doteraz vyhral bundesligu je Peter Pekarík. Odvtedy ubehlo pätnásť rokov.
Keď v roku 2009 oslavoval s Wolfsburgom, bola to svetová senzácia v štýle anglického Leicestru z roku 2016. Bol to príbeh ako z rozprávky. Wolfsburg bol pritom v polovici súťaže až na deviatom mieste, ale potom zázračne vyletel.
Čo bolo za úspechom vtedajšieho Wolfsbugu, ktorý dal vtedy dole aj slávny Bayern Mníchov?
Vo Wolfsburgu som našiel mužstvo, ktoré bolo po charakterovej, individuálnej aj hernej stránke výborne poskladané. Tréner Felix Magath mal na hráčov výborný inštinkt a mnohých pre bundesligu objavil.
V mužstve bolo vtedy tridsaťpäť hráčov. Na tréningoch bola neskutočná disciplína, nasadenie každého hráča na maximum, pretože každý z tímu chcel hrať a presadiť sa. Tréningové metódy trénera Magatha pripisujú mnohí k profesionálnemu vojenskému výcviku.
Môžete byť konkrétnejší? Tréner Magath mal prezývku Saddám podľa irackého diktátora.
Na predsezónnom sústredení sme boli tiež v jednej nemeckej vojenskej akadémii, kde sme počas prípravy využívali na naše tréningy aj vojenské výcvikové priestory a pomôcky. Pamätám si, ako sme preskakovali cez vojenské prekážky a okolo pochodovali vojaci.
Ťažké tréningy boli jedným z pilierov nášho úspechu. Po kondičnej stránke sme boli pripravený tak, že sme mohli odbehať dva zápasy za sebou. Navyše to mužstvo zocelilo aj po mentálnej stránke. Keď sme mali posledné tri rozhodujúce zápasy do konca sezóny, tak nás tréner Magath zobral na sústredenie blízko Wolfsburgu, kde sme boli úplne sami.
Chcel nás izolovať od vonkajšieho tlaku a extrémnemu záujmu médií i fanúšikov. Všetko mal dopredu premyslené a každá jeho stratégia v tejto výnimočnej sezóne slávila úspech. Rozprávanie a zážitky o trénerovi Magathovi by boli však na celú knihu.
Ako naňho spomínate?
Bol vždy otvorený a povedal hráčovi priamo do očí, čo si myslí, či už to bolo v zlom alebo v dobrom. Naučilo ma to v mnohých situáciách siahnuť na dno svojich síl. Absolvovali sme dlhé sústredenia s trojfázovými tréningami denne, nekonečné kondičné behy s medicimbalmi či silové tréningy.
Pamätám si, že raz jeden spoluhráč zaspal od únavy pri stole na spoločnej večeri, ďalší zvracal na ihrisku počas tréningu alebo na pláži pri absolvovaní tréningu na piesku s pneumatikami, ktoré sme ťahali za sebou.
Mladí hráči museli byť v týždni o siedmej ráno v telocvični, kde sme sa šplhali po lanách, cvičili na bradlách a potom nás čakal dvojfázový tréning s mužstvom. Ak videl, že niekto nejde v tréningu naplno, jeho asistenti si zapísali meno a dotyčný hráč absolvoval po tréningu ešte extra dávku.
S Wolfsburgom takmer nikto nerátal a nakoniec bol z toho senzačný titul. Ako si to vysvetľujete?