Calzona nezačal ako Ramsay, nemá ani toľko času. Sú dve východiská (komentár)

Pred pár mesiacmi ho na Slovensku poznal málokto. Možno len Marek Hamšík a pár odborníkov.

Taliansky tréner Francesco Calzona si vydobyl renomé v Neapole, jednom z najúspešnejších tímov Serie A. Pôsobil ako asistent Maurizia Sarriho, Eusebia Di Francesca či súčasného neapolského kouča Luciana Spallettiho.

S pozíciou hlavného trénera skúsenosti nemal. Až kým neprijal ponuku viesť slovenskú reprezentáciu. Priznal, že rozhodnutý bol prakticky okamžite.

Calzona prichádzal na svoj prvý reprezentačný zraz s odhodlaním vdýchnuť tímu nový život a energiu. Taktiež s nádejou zabojovať o postup do B-divízie Ligy národov. Tá sa rozplynula ešte predtým, než sa prvýkrát na lavičke započúval do tónov slovenskej hymny.

V hokeji začal systém fungovať

(Ne)postup už ovplyvniť nemohol, mal však pred sebou úvodné dva zápasy. V nich slovenský tím letargiu z predošlého obdobia ešte zvýraznil.

Prišli ďalšie výsledky, ktoré kreditu slovenského futbalu nepomohli. Práve naopak. Prehra s Azerbajdžanom a remíza s Bieloruskom. Oba na domácej pôde, hoci v druhom prípade len na papieri.

Pripomína to príchod kanadského kouča Craiga Ramsayho k hokejovej reprezentácii. Aj v čase jeho angažovania sa slovenský tím zmietal v kríze.

Fanúšikovia po príchode Ramsayho často počúvali od hráčov o tom, že sa učia hrať systém, ktorý vyžaduje. Neraz to už vyzeralo ako klišé.

S príchodom Calzonu, odborníka na taktickú pripravenosť, navyše z prostredia talianskeho futbalu, ktorý v tomto smere patrí k absolútnej svetovej špičke, sa očakáva zlepšenie herného systému.

V prípade hokejistov to začalo fungovať.

Na tohtoročnej olympiáde v Pekingu šokovali ziskom bronzových medailí a na majstrovstvách sveta začali znova postupovať do štvrťfinále.

Aj Calzonu čaká množstvo práce. Na rozdiel od Ramsayho, ktorý svoje pôsobenie pri slovenskej reprezentácii odštartoval výhrou nad Českom, nemá Talian úspešný začiatok.

Hlavná úloha: Vytvoriť tím