BRATISLAVA. Toto je zápas, aký Slovan nezažil v Európe viac ako päťdesiat rokov, burcoval belasých fanúšikov pred zápasom s Bazilejom moderátor zápasu.
Najslávnejší klub na Slovensku čakal zápas zápasov. Odveta osemfinále s Bazilejom. Očakávania boli veľké, emócie nemenej. O to väčšmi mrzí sklamanie z výsledku. Ale poďme po poriadku.
Slovan predával vstupenky na výnimočný duel už niekoľko týždňov pred jeho začiatkom. V tom čase dokonca nepoznal ani súpera.
Zverenci trénera Vladimíra Weissa vyhrali svoju skupinu. Dvakrát v nej čelili aj tímu FC Bazilej. Vo Švajčiarsku vyhrali 2:0, doma remizovali 3:3. Športová karma dopriala obom tímom osemfinálové repete.
Bratislavčania nastupovali na zápas v zvláštnom rozpoložení. V lige strácajú pôdu pod nohami, v kabíne čítať náznaky anarchie. Napriek tomu Slovan v Európe predvádzal kvalitné výkony. Aj preto bolo Tehelné pole prakticky vypredané.
Dajme ešte jeden, nech ich zlomíme
Na tribúnach je vidieť známe tváre. Športovcov, hudobníkov, hercov, politikov. Každý sa chcel na Slovane ukázať, vidieť veľký zápas.
Duel sa nehral neskoro večer a do hľadiska prišlo aj veľa rodín s deťmi. Už nástup hráčov na ihrisko sprevádzalo pekné choreo fanúšikov, ktoré ešte viac vyburcovalo atmosféru.
Slovan vstúpil do zápasu skvelo. V 10. minúte strelila gól zimná posila, Abubakari Malik z Ghany. „Že by sme konečne našli strelca?“ vykríkne jeden z fanúšikov a objíme 10-ročného syna. Obaja mali na sebe dres a šál, mladšiemu z dvojice neskôr v chladnom počasí poslúžil ako podsedák.
O sedem minút neskôr ho však opäť vezme pevne do ruky a roztočí od radosti nad hlavu. Juraj Kucka práve namieril loptu druhýkrát do siete. Bazilej bol v tom momente zrelý na uterák. „Dajme ešte jeden, nech ich zlomíme,“ komentuje dianie na ihrisku asi 60-ročný pán s úsmevom na tvári.
Skvelá atmosféra
Do konca prvého polčasu už ďalší gól nepadol, nálada na štadióne však bola skvelá. Bufety nestíhali, rad na pivo či klobásy je rovnako dlhý ako na toalety.