BRATISLAVA. Reakcia bývalého trénera futbalovej reprezentácie Slovenska Jozefa Jankecha na mimoriadnu tlačovú besedu extrénera A-tímu SR Jána Kozáka.
Jozef Jankech (bývalý tréner A-mužstva SR): "Zažil som aj ja hráča, ktorý namiesto večierky o 22.00 h prišiel do hotela neskoro po polnoci. Ako som to riešil? Poslal som ho domov.
A viac si v reprezentácii podo mnou nezahral. Keď sa na niečom dohodneme, treba to dodržať. Vždy a za každú cenu. Ale bol to ojedinelý prípad. Nikdy sa mi však nestalo, že by mi zo zrazu odišla väčšia skupina hráčov. Jeden-dvaja, to sa stalo, ale nie sedem.
To by som aj ja veľmi ťažko niesol. Samozrejme, tak sme mali nastavené pravidlá hry. Po tréningu alebo po zápase mali hráči dve hodiny voľno, mohli ísť, kde chceli.
V stanovenú hodinu však museli byť v hoteli. Na to som si potrpel, lebo disciplína počas reprezentačných zrazov musela byť. Hráči mali počas zrazu vytvorený priestor na regeneráciu síl, na oddych, zábavu i relax."
Odchod nie je riešenie
"Pamätám si na to, že podobný prípad mal Ivan Galád pri dvadsaťjednotke v Senci, keď jeho hráči neuniesli prehru v kvalifikačnom zápase v Taliansku. Vtedy to bol veľký problém. Dosť sa o tom písalo.
Sledoval som to v novinách. Každý sme iný, každý na problém reaguje inak. Niekto sa musí zabaviť, lebo je smutný, niekto potrebuje väčšiu spoločnosť, lebo je veselý. Niekto sa ide zabaviť iba preto, aby netrhal partiu.
Preto sa pýtam: prečo tam neboli Škrtel a Hamšík? Prečo tam neboli starší hráči? Neviem, nebol som pri tom, nemôžem hovoriť za Kozáka. Ale ja by som funkciu nezložil. Určite nie. To nie je riešenie. Nemal odísť od reprezentácie.
Navyše, v tejto chvíli si myslím, že tréner Kozák reagoval zbytočne unáhlene. Treba sa však vžiť do jeho situácie. Samozrejme, je zle, ak mladí hráči, ktorí majú byť oporami mužstva, porušujú pravidlá. Je zlé, keď tréner zistí, že na hráčov, ktorých si on vybral, sa nemôže spoľahnúť."
Generačná výmena
"Ja však skôr vidím dôvod jeho odstúpenia v tom, že sa nechce lúčiť s hráčmi, s ktorými pracoval päť rokov. Oni ho držali nad vodou, spolu vyhrávali i prehrávali. Niektorí sú však už za zenitom, treba sa s nimi rozlúčiť a poďakovať im za všetko, čo urobili pre slovenský futbal.
Už prišiel ich čas. Život predsa ide ďalej, to si treba priznať. Teraz proti Čechom postavil šesť hráčov starších ako 30 rokov. To je momentálne vážny problém slovenskej reprezentácie. Podľa mňa tréner Kozák včas nezareagoval na to, že treba v mužstve urobiť generačnú výmenu.
Nezapracoval do mužstva viac mladých hráčov. Spoliehal sa na osvedčených, ale vekovo už starších. Mne sa to stalo tiež. Rovnako som mal hráčov, s ktorými som sa ako tréner reprezentácie nedokázal rozlúčiť.
A doplatil som na to. To by som videl ako hlavný dôvod Kozákovej rezignácie. A ponocovanie siedmich hráčov bola asi tá posledná kvapka v pohári jeho trpezlivosti. Tretinu mužstva vyhodiť nemôže.
Ja som jedného-dvoch hráčov vyhodiť mohol. Aj som to urobil. A v konečnom dôsledku to vtedy poslúžilo pre dobro veci. Dohodnuté pravidlá hry treba ctiť."
