Po konci kariéry mu pribudlo pár šedín. Stále sa však usmieva a má skvelú techniku. PAVOL SEDLÁK (43) sa predviedol v exhibičnom zápase za legendy ŠK Slovan Bratislava. Na oslavách storočnice kremnického futbalu pútal pozornosť výnimočným citom pre hru a dokonalou prihrávkou.

Majster Slovenska zo sezóny 1998/99 si okrem Slovana zahral v tureckom Rizespore, Brne, Banskej Bystrici či Rimavskej Sobote.

Za reprezentáciu Slovenska odohral dve súťažné stretnutia.

Fanúšikovia v Kremnici o vás hovorili v superlatívoch. Hrávate pravidelne aj po konci kariéry?

Keď sa dá, idem si zahrať za starých pánov. Pre operáciu kolena som posledný rok vynechal, ale už som späť. Vždy sa rád vrátim medzi bývalých spoluhráčov i chlapcov, s ktorými som nehrával.

Medzi starými pánmi som stále mladší plán. Ale vek už človek neoklame. Dôležité je, že sa stretávame. A hýbeme sa.

Venujete sa trénerstvu?

Tri a pol roka som viedol trinásť a štrnásťročných žiačikov v Slovane. Popri práci však toho bolo na mňa veľa. Mám rodinu, malé deti. Pracovať aj trénovať bolo časovo náročné. Musel som si vybrať.

Kde pracujete? Čomu sa venujete?

Som dátový analytik v IT firme IBM. Venujem sa naplno práci a trénerstvo som zatiaľ odložil.

Na bývalého futbalistu neobvyklé povolanie...

Áno. Sú aj takéto prípady. Práca ma baví, čo je v dnešnej dobe dôležité.

Mysleli ste počas kariéry na život po nej? Vedeli ste, že budete dátový analytik?

Nemyslel som si to. Spoliehal som sa na to, že sa do niečoho pustím. Ale nevedel som, do čoho. Po kariére som hrával nižšie súťaže v Rakúsku. Keď som s futbalom úplne skončil, oslovil som zopár známych.

Mal som spolužiaka, ktorý pracuje pre IBM. Kontaktoval som ho so žiadosťou, či by mi vedel pomôcť. Nájsť pre mňa miesto, kde nepotrebujem extra vzdelanie.

Odporučil ma, zamestnali ma a ja som si začal budovať novú kariéru.

Je podľa vás dôležité, aby futbalisti mysleli aj na život po kariére?

Samozrejme. Človek by sa mal vzdelávať po celý život. Mne pomohlo, že pomerne slušne ovládam angličtinu a španielčinu.

Už počas kariéry som si spravil základné trénerské kurzy, ktoré som si potom rozšíril. Aktuálne sa nevenujem trénerstvu, ale neľutujem to. Človek nikdy nevie...

Po kariére ma okolnosti donútili, aby som si hľadal civilné zamestnanie. Som rád, že sa mi to podarilo.

Mnoho športovcov také šťastie nemalo, sú prípady, keď podľahli gamblerstvu, alkoholu či drogám...

Obdobie po kariére je nesmierne náročné. Najmä z psychickej stránky.

Človek vychádza z kariérneho statusu, z komunity, v ktorej sa etabloval. Prichádza do neznámeho prostredia a začína prakticky od začiatku. A to je psychicky náročné.

Každý ráta s tým, že futbal nebude hrať naveky. No, keď to príde, je to ťažké...

Ja som sa preto aktívne chytal príležitostí. Šport ma naučil byť odolný v stresových situáciách.

Vo futbale sú zlé obdobia bežná vec, keď prehrávate a mužstvu sa nedarí. Treba sa len s tým vyrovnať. Hľadať priestor, ako to zmeniť.

Šport v mnohých aspektoch pripraví človeka na bežný život. Z niektorých vecí som preto smutný...

Čo máte na mysli?