Slovák je prvý cudzinec v histórii Manchestru United, čo dosiahol vysoký level

Na svoj vek pôsobí MARTIN ŠVIDERSKÝ vyspelo, má slušný slovný prejav. Je zdravo sebavedomý a rozhľadený. Aj preto bol vlani kapitánom Manchestru United do 18 rokov. Dnes patrí aj medzi lídrov výberu béčka, ktorý je už poslednou stanicou pred vstupom medzi futbalové hviezdy.

V rozhovore pre Sportnet opisuje svoj zážitok s Cristianom Ronaldom. Vysvetľuje ako sa postavil na nohy po veľmi vážnom zranení, keď už lekári pochybovali. Anglické média ho opisujú ako zázračného chlapca Manchestru, ktorý však už čoskoro môže klub opustiť.

Nový tréner United Ralf Rangnick však miluje mladosť a energiu, čo by mohla byť šanca aj pre devätnásťročného Slováka. Už minulý týždeň anglické médiá upozornili, že trénoval s najväčšími hviezdami.

Pôsobíte v jednom z najslávnejších klubov sveta. Aký je váš najsilnejší zážitok?

Myslím si, že to bol moment s Cristianom Ronaldom, ale nielen s ním. Počas jedného tréningu sme sa pripravovali na štandardné situácie. Bol to moment, keď som stál pár metrov od brány. Pozrel som sa vľavo a v bráne bol brankár David de Gea. Predo mnou bol Paul Pogba a mňa bránil Harry Maguire.

Za mnou stál Raphaël Varane. A po mojej pravici číhali okolo pokutového územia Cristiano Ronaldo a Bruno Fernandes. Zrazu som si uvedomil, že wau. Nesnívam, nie som vo videohre FIFA? Stojím tu s hráčmi, ktorí už toľko dokázali. 

V lete vás vyhlásili za najlepšieho hráča Manchestru United do 18 rokov. Ako sa vám to podarilo? 

Najlepšie to vystihuje slovo obeta. Ľudia si neuvedomujú, aké náročné je žiť takýto život a prejsť takouto cestou. Veľa hodín a minút strávených nielen na ihrisku, ale aj mimo ihriska. Či už v posilňovni alebo analýza vlastných zápasov a tréningov. Sú to malé a postupné kroky zlepšovania sa a zdokonaľovania. 

Kto rozhodol o udelení prestížnej juniorskej ceny?

Vybral si ma Manchester United. Prezentovali mi to tak, že som najlepšie reprezentoval klub. A to nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. 

Môžete byť konkrétnejší? 

Najväčší vplyv mali, samozrejme, výsledky a prejav na ihrisku, ale pomohli mi aj úspechy v škole. Bol som kapitán výberu do 18 rokov, s mužstvom sme skončili na druhom mieste, iba o bod za Manchestrom City.

Rolu zohráva aj trebárs prístup ku charite. Bol som pri tréningoch mladších chlapcom z akadémie, usmerňoval som ich a vysvetľoval im nejaké veci. Trebárs, aký je život profesionálneho futbalistu. Klub vedel, prečo si vybral práve mňa.

Ste stále ešte tínedžer. Vaši rovesníci chodia na diskotéky, festivaly a zabávajú sa. Nezávidíte im?

Cesta k peknému životu na vrchol je náročná, prichádza s obetou. Boli hráči ako trebárs Ronaldinho, ktorý si vedel užiť a chodil na párty. A napriek tomu bol najlepší hráč na svete. Povedzme si však pravdu, taký futbalista je jeden za sto rokov.

Ak chcem byť najlepší, tak rozhodujú detaily, a to môže byť trebárs to, že sa dobre vyspím. Namiesto toho, aby som išiel na párty. Iste, že je to ťažké, lebo som tínedžer a musím si odpustiť radovánky, diskotéky či dievčatá. Zvolil som si obetu, verím, že sa mi to vráti. 

V Manchestri ste dosiahli výrazný úspech, vysoký level, čo predtým nedokázal žiaden cudzinec. Môžete to vysvetliť?