BRATISLAVA. Vďaka dvom gólom do siete dánskeho Midtjyllandu sa stal hrdinom Tehelného poľa. Slovan Bratislava sa dostal po prvýkrát v histórii do Ligy majstrov.

„Netuším, či to bolo mnou alebo to bol dar od Boha,“ spomína v rozhovore na veľký večer chorvátsky futbalista MARKO TOLIČ.

Postrehli ste, že postup do Ligy majstrov je výnimočná vec nielen pre Slovan, ale aj pre celý slovenský futbal?

Vedeli sme, aký to bol dôležitý zápas pre celé Slovensko. Po zápase s Midtjyllandom som cítil väčší záujem ľudí. Zrazu mám iný život. Na ulici, na nákupoch, ma neustále zastavujú ľudia, čo je samozrejme príjemné.

Cítim od fanúšikov veľkú podporu a vďaku. Po dueli s dánskym tímom sme nechceli ísť domov, chceli sme zostať na ihrisku a oslavovať s ľudmi na tribúnach. V jeden večer oslavujete a až na druhý deň si uvedomíte, čo ste vlastne dokázali. Rozumiem, že to bol veľkolepý večer pre celé Slovensko.

V odvetnom zápase proti Midtjyllandu ste dali dva góly a mali ste veľký podiel na výhre tímu. Musel to byť pre vás veľmi emotívny večer, ako ste po ňom zaspávali?

Takmer som nespal. Je to však prirodzené. Po každom zápase máte problém zaspať, no tento zápas bol divočina. Viedli sme, potom sme prehrávali. Nedarilo sa nám, mali sme hlavy dole. No po druhom góle na 2:2 sa všetko zmenilo. Atmosféra bola šialená.

Bola iba otázka času, kedy pridáme tretí gól. Mali sme aj šťastie, keď v závere trafil súper žrď. Na druhý deň mi jeden z priateľov povedal, že ak by ste mali napísať scenár tejto noci, lepší by ste nevymysleli. Streliť dva góly v takomto historickom zápase bolo niečo výnimočné. 

Vaše dve zasekávačky pred gólmi proti Midtjyllandu už zostanú pre fanúšikov Slovana pamätné. Čo vám krátko pred nimi behalo v hlave?

Je to moja typická kľučka. Poznajú ma pre tento trik najmä v Slovinsku. Vždy sa oň pokúšam. Ak vám vyjde, vytvoríte si voľný priestor. Pri prvom góle som dostal prihrávku od (Cesara) Blackmana.

Cítil som, že sa ku mne blíži obranca po ľavej ruke. Zámerne som zhruba sekundu počkal, aby sa ku mne priblížil a mal pocit, že dokáže zblokovať strelu. Hneď som vedel, že sa mi neoplatí okamžite zakončiť z takého uhla. Vyšlo mi to. 

Pred druhým gólom som však chcel strieľať čo najskôr (smiech). Ale opäť som videl, že obranca bude chcieť zblokovať strelu. Povedal som si, že nie je šanca, aby mi to opäť vyšlo. No dopadlo to perfektne. Do zakončenia som musel vložiť všetku silu, keďže ľavá noha nie je mojapreferovaná. Lopta zapadla do siete a ja som spadol na zem. 

Pamätám si, že ku mne pribehol Kuco (Juraj Kucka) a spýtal som sa ho, čo sa práve stalo. Či sa mi sníva? Odpovedal mi: „Áno, snívaš, je to nádherný sen!” (smiech) Bol to pocit, aký som v živote zažil po prvý alebo druhýkrát. Bolo to niečo čarovné. Netuším, či to bolo mnou alebo to bol dar od Boha. Cítil som sa uvoľnene. 

Pamätám si, ako som stál na plote a oslavoval s fanúšikmi. Mohli ste vidieť, ako sa nás tréner (Vladimír Weiss) snažil upokojiť, no v takej situácii to nebolo možné. Niečo nám hovoril, no v tom hluku sme mu nič nerozumeli (smiech).

Čo vám ukázali prvé dva zápasy v Lige majstrov proti Celticu Glasgow a Manchester City? Čakali ste takú silu súperov?

Čeliť v prvom zápase Celticu, ešte aj na jeho pôde, kde je 60-tisíc ľudí, je veľmi náročné. Ale odporúčam vám tú atmosféru zažiť. Ľudia v Škótsku sú jedineční. Nikde na svete takých nenájdete.

Proti Celticu sme začali dobre, no v druhom polčase sme sa otvorili, keďže sme chceli na ihrisku aj niečo tvoriť. Tréner nás pred zápasom upozorňoval, že budú trestať aj najmenšie chyby. 

Proti City sme tušili, čo príde. Chceli sme brániť v hlbokom bloku a ťažiť z protiútokov. Po zápase som sa rozprával s Joškom Gvardiolom, mojím bývalým spoluhráčom z Dinama Záhreb. Povedal som mu, že si niekedy musí vyskúšať hrať aj proti Manchester City. Odpovedal mi, že už hral, keď pôsobil v Lipsku. Prehrali s nimi 0:7. 

Ak s nimi prehrá tak vysoko Lipsko, jeden z top klubov v Bundeslige, tak si viete predstaviť ich kvalitu. Tieto zápasy nám ale ukázali, že musíme pracovať na mnohých veciach. Vždy sa je v čom zlepšovať. Vzali sme si z týchto zápasov aj dobré veci.

Dať jasličky hviezdnemu Philovi Fodenovi ale muselo byť príjemné, nie?

(smiech) Jednoznačne. To sú situácie, keď nemáte veľa priestoru. Musíte ukázať niečo špeciálne. Niekedy to vyjde, inokedy nie. Tentokrát to vyšlo perfektne. 

Oproti minulej sezóne ste dosiahli veľký progres, čím to je, že na ihrisku zrazu vynikáte?

Budem úprimný. Nebol som spokojný s tým, ako veci fungovali.