Český brankár východniarom rozumie. Problémy mu robí len jedno slovo

TREBIŠOV. V máji 2020 zažil debut v najvyššej českej súťaži. Bolo tomu tak v stretnutí Příbram - Baník Ostrava.

Úvod medzi elitou to bol ako z rozprávky, čeliac hráčom ako Kuzmanovič či Baroš, si udržal čisté konto.

Sezónu 2019/2020 dochytal ako brankárska jednotka klubu zo stredu Čiech, v rovnakej pozícii sa ocitol aj na začiatku novej sezóny.

Dohromady si Martin Melichar (21) pripísal v prvej českej lige na svoje konto sedemnásť stretnutí.

Zlom v jeho pozícii v mužstve nastal po sérii nevydarených výsledkov na začiatku uplynulej sezóny.

Tú dokončil s výnimkou jedného stretnutia proti Slavii v pozícii náhradníka. Následne na to, po vypadnutí mužstva do druhej ligy, opustil štadión na Litavce a pobral sa na skusy do zahraničia.

Prvýkrát je v pozícii legionára

Anabáza v Trebišove je jeho vôbec prvou za hranicami Českej republiky.

“Príchod do Trebišova hodnotím pozitívne. Za polovicu sezóny som odchytal pätnásť stretnutí, čo je pre brankára, ktorý sa chce niekam posunúť a zlepšiť, veľmi dôležité,” vraví Martin Melichar.

Na juh Zemplína sa mladý brankár podľa vlastných slov dostal vďaka ponuke od svojho agenta.

“V Příbrame som nechytal, takže sme ďalej riešili moju budúcnosť. Prišla takáto ponuka, agent ma oslovil a ja som súhlasil. Najprv išlo o skúšku, neskôr sme sa dohodli na zmluve do konca sezóny,” dodáva na margo zmeny pôsobiska.

V drese Slavoja patril na jeseň k najvyťaženejším hráčom. Až šesťkrát udržal čisté konto, čo ho v tejto štatistike radí na piatu pozíciu medzi druholigovými brankármi.

“Je to práca celého mužstva, ale za každú vychytanú nulu som veľmi rád. Na druhej strane, myslím si, že tých čistých kont mohlo byť ešte o niečo viac.”

Trebišov si na mape nepozeral

Výraznú úlohu pri rozhodovaní hráčov o novom pôsobisku zohráva aj prostredie, ktoré na nich na novom mieste čaká.

V prípade Martina Melichara to však tak nebolo. Ako sám vraví, v Trebišove si zvykol si takmer ihneď.

“Poviem pravdu, bolo mi jedno, kam idem. Prišiel som sem v prvom rade hrať futbal. Na nové prostredie a ľudí som sa tešil, nemal som obavy. V mojom rozhodnutí ma navyše podporili aj rodina, kamaráti a priateľka, takže som to mal jednoduchšie,” prezrádza příbramský odchovanec.

“Samotné mesto som si obľúbil vďaka nádhernému parku. Vo voľnom čase sme so spoluhráčmi jazdili do Košíc,” dodáva ďalej.

V rozľahlom parku Andrássyovcov, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti trebišovského štadióna, ale aj na tréningoch sa nasýtil aj zemplínskym nárečím. Pri komunikácii s ním vraj problém nemal.

“Príde mi to veľmi podobné ako čeština, takže nie, žiadne problémy v tomto smere neboli. V kabíne ma chlapci skúšali z rôznych viet a slovíčiek a najväčší problém mi robilo východniarske slovíčko “dzešec tišic”, poznamenala s úsmevom brankárska jednotka Slavoja.

V klube by mal pokračovať

Brankár, ktorému v Trebišove kryje chrbát michalovský odchovanec Tomáš Dráb, hodnotí druhú najvyššiu slovenskú súťaž ako súbojovú a fyzicky náročnú.

V drese Slavoja by mal podľa všetkého pokračovať aj na jar tohto ročníka. Ponuka na návrat zatiaľ z materského klubu neprišla.

“Nie, nikto som mnou o tom zatiaľ nehovoril. Sústredím sa na výkony v Trebišove.”

Stredočeskému klubu sa po vypadnutí z najvyššej súťaži nedarí ani v druhej lige.

Defenzíva zeleno-čiernych je jednou z najhorších v súťaži. Zverenci trénera Zápotočného, ktorý nedávno nahradil na tejto pozícii Slováka Valachoviča, inkasovali v aktuálnej sezóne 29 gólov v 15 stretnutiach.

“Sledujem ich výkony a ak je možnosť a zápas vysiela televízia, vždy si ho pozriem. Držím chlapcom palce a dúfam, že sa im začne dariť.”