Chvála sa dobre počúva, ale ešte som v hokeji nič nedosiahol, vraví Fehérváry

V minulých dvoch sezónach ste si na niekoľko zápasov vyskúšali najvyššiu švédsku súťaž. Neľutujete, že teraz hráte len tamojšiu druhú ligu?

„Vôbec. Mojím cieľom bolo dostať sa do prvého tímu medzi seniormi, čo sa mi podarilo. Aj v druhej švédskej lige je šialené tempo a veľa hráčov z nej draftujú do NHL. Pred sezónou som sa o tom rozprával aj s viacerými skautmi, ktorí mi túto ligu odporučili.“

Cítite veľký rozdiel medzi oboma súťažami?

„Rozdiel je najmä v mentálnej stránke a vyspelosti hráčov. Aj v zručnosti sú hokejisti v prvej lige na vyššej úrovni. Ale s klubom sme momentálne na druhom mieste, hrávam vyše dvadsať minút za zápas, takže som spokojný. Aj keď stále to môže byť lepšie.“

V šestnástich rokoch ste sa stali najmladším hráčom v dejinách najvyššej súťaže vo Švédsku. V tejto sezóne ste zase ako 18-ročný boli najmladším kapitánom v histórii druhej ligy. Ako k tomu prišlo?

„Deň pred zápasom mi tréner povedal, že budem asistentom. Kapitán náhle ochorel, tak som dostal kapitánske céčko. Bol to veľký šok. Pred zápasom som mal aj mierny stres. Zvíťazili sme však, tak som bol rád. Bola to česť a neopísateľné pocity. Vôbec som to nečakal.“

Ako reagovali starší a skúsenejší hráči, že im šéfoval tínedžer?

„V Oskarshamne máme výborný kolektív. Chlapci ma trochu podpichovali, ale zobrali to v pohode. Poznajú ma, vedia ako pracujem na tréningoch a že sa vždy snažím posunúť tím dopredu.“

Viacerí tréneri u vás okrem hokejových kvalít vyzdvihujú, že máte vlastnosti lídra. Bolo to tak už odmalička?

„Áno, vždy som sa snažil hrať vyspelo.