Slovenský hokej? Akoby nás lekár liečil metódami spred 30 rokov, tvrdí Fín

Aká je vaša hokejová história?

„Pochádzam zo severu Fínska a s hokejom som začínal ešte na otvorených klziskách. V šestnástich som prvý raz nastúpil medzi seniormi, bolo to v druhej lige. Hral som aj popri štúdiu na športovej univerzite, nebol som profesionálom. Sadli sme do autobusu a cestovali po celom Fínsku. Odohrali sme zápas, a potom sme cestovali naspäť.

V tom autobuse som mal dosť času premýšľať nad tým, že je čas vyskúšať niečo iné. Po škole som začal pracovať ako projektový manažér pre hokejové centrum vo Vierumäki a prestal som so súťažným hraním hokeja. Ale dodnes si rád zahrám pre zábavu.“

Pre slovenský hokej pracujete už viac ako rok a pol. Ako k tomu prišlo?

„Prvýkrát ma oslovili vo februári 2017, keď bola vo Fínsku delegácia zo Slovenska. Vtedy som bol šéfom vzdelávania trénerov vo Fínsku. Ľudia z vedenia slovenského hokeja boli predtým v Amerike aj vo Švédsku, aby videli, ako pracujú niektoré kluby.

O ich návšteve vo Fínsku som veľa nevedel, ale požiadali ma, aby som im predstavil fínsky systém. Predtým som dlho spolupracoval s Erkkom Westerlundom (bývalým úspešným trénerom fínskej reprezentácie – pozn. red.). On im zrejme odporučil, že by som mohol mať know-how, ktoré slovenský hokej hľadá.

Večer mi ľudia zo zväzu zavolali, či by sme sa nasledujúce ráno mohli stretnúť. Bol som doma sám s deťmi, nemohol som odísť ďaleko. Tak sme sa stretli na benzínovej pumpe a oslovili ma. Povedal som im, že prácu nehľadám, ale môžem vám pomôcť so začiatkom.“

A zakrátko ste už boli na Slovensku.

„Áno, prišiel som na konci februára a začali sme plánovať stretnutie v Jasnej, na ktoré boli pozvaní kľúčoví ľudia v slovenskom hokeji. Mali diskutovať a rozhodnúť, čo musíme zmeniť, aby sme sa pohli dopredu. Výsledkom toho stretnutia bolo memorandum, ktoré teraz visí na stene na hokejovom zväze.

Začalo ma zaujímať, ako bude prestavba celého systému vyzerať. Pracoval som predtým pre Medzinárodnú hokejovú federáciu v Ázii, ale tam som bol skôr v pozícii poradcu. Pochopil som, že na Slovensku to bude vzhľadom na rozsah zmien unikátny projekt. Bolo to inšpirujúce. Preto som v septembri 2017 prišiel opäť a rozhodol som sa tomu venovať naplno.“

To stretnutie kľúčových ľudí z hokejového prostredia sa na Slovensku uskutočnilo prvý raz. Prečo bolo dôležité?

„Išlo o to, aby sme sa zhodli na najlepšom možnom riešení v tejto konkrétnej situácii a mohli sa pohnúť dopredu. Máme plán, ktorý zohľadňuje všetky perspektívy, a sme odhodlaní ho napĺňať. Nie je to môj či jeho plán. Je to náš plán.

To bolo na začiatku dôležité – zapojiť do toho expertov, bývalých hráčov NHL, ľudí ako Ján Filc. Tých, ktorí vedia, ako funguje hokej v cudzine, aj tých, ktorí sa vyznajú v domácom prostredí. Snažili sme sa dať dokopy všetky skúsenosti. Nebudujeme tu fínsky systém, nie je to Jukkov koncept. Je to koncept, ktorý zostavili kľúčoví ľudia slovenského hokeja.“

Stretnutie v Jasnej bol váš nápad?

„Áno, vyplynulo to z debaty o tom, ako začneme. Teraz pracujeme na rôznych úrovniach, aby sme splnili ciele, ktoré z toho stretnutia vyplynuli.“

Aké sú tie ciele?

„Snažíme sa vytvoriť efektívnejšie prostredie pre hráčov a pre každého, kto sa v slovenskom hokeji pohybuje. Snažíme sa posunúť prácu trénerov. Kľúčová otázka je, ako priviesť k hokeju viac detí. A keď ich už získame, ako ich máme vychovávať. Riešime vzdelávanie trénerov, systém udeľovania licencií, zmeny v systéme súťaží, akadémie, celý koncept výchovy hráčov.“

Znie to pekne, ale hokejové prostredie na Slovensku nie je veľmi vľúdne, nerado počúva rozumy zo zahraničia a je rozhádané. Ako ho vnímate vy?

„Každý má názor na všetko. Ľudia na seba útočia. Pýtajú sa – ako nám nejaký Fín môže pomôcť? Veď Fínsko sa kedysi hokej učilo od Československa. To je vo vašej kultúre typické správanie. Všetko je založené na názoroch jednotlivcov. Časť toho zrejme vychádza aj z hrdosti. My to všetko vieme, veď Československo či neskôr Slovensko bolo hokejovou veľmocou.

Ale poznáme to aj z biznisu – takýto druh hrdosti položil Nokiu. A podobne dopadlo mnoho veľkých spoločností, keď si ich vedenie myslelo, že vie všetko. Zvyčajne to znamená, že vás čakajú ťažké časy. Každá spoločnosť by mala byť neustále otvorená novým poznatkom.“

Zaskočila vás mentalita Slovákov a ich odpor k zmenám?