Doping i odvoz vlakom. Cyklistika je aj športom podvodov

Pelotón na Tour de France. (Autor: TASR/AP)

Miloslav Šebela|17. jún 2022 o 08:30

Začiatky cyklistiky boli skôr pretekmi vo švindľovaní. Všetci hľadali spôsoby, ako si cestu skrátiť.

/Tento článok sme vybrali z archívu/

PARÍŽ. "Bomba, bomba. Mám pre vás tú najlepšiu bombu," vykrikuje nízky zavalitý chlapík na štarte cyklistických pretekov. "A čo to obsahuje?" pýta sa Hugo Fantozzi.

"Metadrín, sympamín, aspirín, kokaín, heroín, feferónku a františkánku. S týmto zvíťazíte, všetkým to ukážete," odpovedá.

Doping je taký príznačný pre cyklistiku, že žarty si z neho robili aj v komédii o talianskom účtovníkovi Fantozzim.

Pre podvody dokonca hrozilo, že Tour de France po roku 1904 už nebude pokračovať. Za rôzne podfuky vtedy diskvalifikovali spolu 29 pretekárov vrátane štyroch najrýchlejších.

Prví športoví cyklisti neboli zvlášť čestní a féroví. "Vznešeným duchom neoplývali. Boli to podvodníci. Ľudia ochotní urobiť čokoľvek, aby vyhrali a mali z toho zisk. Pripravení na nekalé praktiky a podvody. Bezostyšní kmíni, pripravení zastaviť súperov," píše v kronike Tour de France Graeme Fife.

Práve Tour v roku 1904 bola plná švindľov a po jej skončení ju sám zakladateľ Henri Desgrange už pochovával. "Mám obavy, že o rok už nič nebude," hovoril smutne.

Tour zabezpečila víťazovi rešpekt, hoci to boli nové preteky, a slušnú finančnú prémiu. Vyše šesťtisíc frankov, to bol v tom čase zhruba sedemmesačný plat robotníka.

Viezli sa vlakom aj v autách

Na trase etáp v tom čase neboli takmer žiadne kontroly, Tie boli nadôvažok dlhé aj vyše 400 kilometrov a jazdilo sa do hlbokej noci. V tme sa medzi pretekármi odohrávali nečestné boje. Nebolo problémom sadnúť na vlak a skrátiť si cestu aj o sto kilometrov.

"Pretekári skákali do áut. Ďalší sa viezli vlakom. To vzbudilo medzi fanúšikmi vášne, napádali cyklistov a vyhrážali sa im," píše Les Woodland v knihe Pravá Tour de France.

Medzi tými, ktorí podvádzali, bol aj Maurice Garin, vťaz prvej Tour de France. Aj on získal náskok pred súpermi vďaka železnici. Tieto informácie prenikli na verejnosť a rozzúrení ľudia sa pokúsili veľkého favorita napadnúť, aby pomohli svojmu lokálnemu pretekárovi Antoinovi Fauremu.

Dav sa na Garina skutočne vrhol. Zhodil ho z bicykla a mlátil ho. Rovnako pochodili ďalší. Kým všetkých rozohnala polícia a organizátori, Talianovi Gerbimu dolámali prsty na jednej ruke.

Najhlúpejšie výhovorky hriešnikov

"Mám prirodzene vysokú hladinu testosterónu a včera večer som si dal pár pohárikov whisky. Je to sprisahanie!" (Floyd Landis po pozitívnom teste na testosterón v roku 2006)

"Môžu za to holuby, ktoré chová môj otec. Jedného sme mali na obed." (Andri van der Poel po náleze strichnínu v roku 1983)

"Je to DNA môjho dvojčaťa, ktoré sa nenarodilo, no časti z neho sú v mojom tele." (Tyler Hamilton po tom, čo mu zistili v krvi cudziu DNA v roku 2004)

"Celé je to nedorozumenie. Antidopingoví komisári prišli práve v čase, keď som mal sex. Preto som mal zvýšený testosterón." (Bjorn Leukemans, išlo o syntetickú formu hormónu v roku 2007)

"Som si istý, že vyhrám, ak ma niekto pred cieľom nezavraždí," povedal Francúz. Garin bol chránencom organizátorov, pretože bol hlavnou postavou. Ak by sa ukázalo, že odstúpil alebo nedajbože švindľoval, bola by to pre Tour veľmi zlá reklama.

Bitky, klince a klamstvá

Útoky na cyklistov však ďalej pokračovali. Na cestách boli priehrštia klincov a iných ostrých predmetov. Pod kolesá ich však nehádzali len nespokojní ľudia, ale aj samotní jazdci, aby sa zbavili súperov. Ale nepomohlo ani to, neostýchali sa niektorí rivalov uspať. "Do jedla mi niekto dal tabletky na spanie," ponosoval sa Henri Cornet.

Prvenstvo obhájil Maruice Garin. Ako sa ukázalo, aj vďaka podvodom.

Francúzska cyklistická únia pre podozrenia rozbehla vyšetrovanie. Trpezlivo čakala do decembra, aby nevyvolala ešte väčšie protesty ako počas pretekov. Diskvalifikovala prvých štyroch v cieli, celkovo potrestala až 29 štartujúcich.

Za víťaza vyhlásila pôvodne piateho Henriho Corneta. Ten za víťazom zaostal tri hodiny. Navyše, tiež nebol celkom bez viny. Pridržiaval sa auta, za čo ho organizátori len napomenuli.

Garin sa bránil. "Sú to lži. Sprisahanie. Nikdy som vlakom nejazdil. Ja som skutočný víťaz." A opakoval to stále. Na starobu však priateľom všetko rozpovedal.

"Priznal sa, že si etapy skutočne krátil vlakom a smial sa na tom. Po toľkých rokoch už nebol mrzutý. Vraj to bola mladícka hlúposť," píše Les Woodland.

Najrozšírenejší trik

Okrem vlakov si cyklisti pomáhali tak, že sa nechali ťahať motocyklom či autom. Obľúbeným trikom bolo ťahanie na špagáte, ktorý bol uviazaný o spätné zrkadlo. Ak sa priblížil kontrolný bod či väčšie mesto, cyklista sa pustil a úporne šliapal do pedálov. Toto bol najrozšírenejší podfuk.

Ešte v roku 1938 z Tour vylúčili Francúza Georga Speichera, víťaza pretekov spred piatich rokov. V Pyrenejach sa k horskému priesmyku nechal vyviezť, pridržiavajúc sa auta. Mal smolu, že sa nechal chytiť.

Skratky sa postupom času stali oveľa ťažšie. Profesionálne zabezpečenie na pretekoch sa zlepšovalo. Organizátori sledovali pelotón od štartu v autách a vrtuľníkoch.

V súčasnosti sú všade televízne kamery. Etapy sa skrátili. No hoci dnes neutekajú pretekári na vlak, ani takéto podvody celkom nevymizli.

V roku 1979 na Okolo Nemecka prinútil Albert Van Vlierberghe maséra, aby ho vyviezol niekoľko kilometrov od štartu, aby nemusel hneď skraja dňa vyšliapať najťažší kopec.

"Uvidíš, nik si nič nevšimne. Po štarte sa pelotón rozbije na kúsky. Zaradím sa medzi nich. A ak by ma niekto zbadal v aute, povieme, že som práve odstúpil," vravel.

Tak aj bolo. Pelotón sa roztrhal. Keď prefrčala okolo skupinka lídrov, Belgičan vytiahol bicykel z auta a vyrazil. Zvyšok etapy absolvoval bez problémov.

Masér podvodníkov

Historku opisuje Willy Voet. Masér, ktorý za dvadsať rokov v cyklistike napomáhal rôznym podvodom a v knihe Breaking the chain podrobne opisuje dopingové pozadie športu v krutej realite. Aj fígle, ako pretekári odovzdávali roky na testoch cudzí moč, aby ich neprichytili, či ako nové preparáty najskôr skúšali samotní maséri na sebe, aby zistili ich účinky.

No brutálna sila nie je nič v porovnaní so ľsťou. Na slávnej klasike Okolo Flámska niekedy v 80. rokoch si Voet všimol pretekára z iného tímu mimo trasy. Sám sa autom presúval smerom k cieľu.

"Išiel úplne pomaly. Evidentne odstúpil. Ponúkol som sa mu, že ho odveziem do cieľa. Poďakoval sa s tým, že si ešte zľahka zatrénuje. keď som o pár hodín pri cieli čakal na prvých, prekvapilo ma, že hlásateľ vyslovuje práve meno toho istého muža, ktorého som videl mimo trate tváriť sa, že skončil."

Nevyhral. Skončil druhý, čo je stále veľký úspech. Námahu si skrátil približne o 80 kilometrov, vďaka tomu, že trasa populárneho Ronde je kompaktná a kľukatí sa okolo niekoľkých pevných bodov. Voet však meno lumpa nevyzradil.

Pred rokom sa do cieľa etapy na sopke Etne v rámci Giro d'Italia dostal Mark Cavendish len pár sekúnd pred časovým limitom. Pol minúty neskôr a bol by na Gire skončil.

"Hore ho vyviezlo auto. Všetci sme to videli. Robia to neustále," tvrdil nahnevane Španiel Francisco Ventoso. Podľa súperov sa dostal do cieľa populárny Brit tak, že ho desať kilometrov do kopca ťahalo tímové auto.

"Organizátori boli asi slepí. Čo si máme o tom myslieť my, čo sme to poctivo vyšli až hore?"

Cavendish však všetko poprel. Ak by ho pri tom prichytili rozhodcovia, bez pardonu by v súťaži skončil. Prišiel by o povesť a bol by ľuďom na smiech. Cyklistika však vždy bude poskytovať švindliarom viac príležitostí ako v iných športoch.