Streda, 27. január, 2021Meniny má Bohuš

Dobšinský kopec, ako ho vidia jazdci

Igor Drotár. (Autor: Tibor Szabosi)
Peter Podolinský|Publikované 28. jún 2018 o 22:00

Aké sú ich spomienky, viažuce sa k týmto pretekom?

DOBŠINÁ. Dobšinský kopec, jediné slovenské podujatie zaradené do seriálu FIA European Hill Climb Championship, oslavuje v tomto roku 35. výročie.

Toto jubileum inšpirovalo k tomu, aby sme položili pár otázok niektorým bývalým, ale aj aktívnym jazdcom.

Prednosť zvyčajne majú skôr narodení, ponúkame odpovede troch rovesníkov, „starších pánov v dôchodkovom veku“, z ktorých dvaja si užívajú preteky v úlohe „vyslúžilcov“, tretí ešte stále aktívne sedí za volantom pretekárskych vozidiel.

Možno už vám napadlo, kto budú spomínaní traja „veteráni“. Ak to boli mená Peter Ruisl, Josef Krečmer a Igor Drotár, hádali ste správne.

Prvú dvojicu nie je problém stretnúť na takmer všetkých podujatiach pretekov automobilov do vrchu.

Žiaľ, dnes už iba povedľa trate v úlohe technických pozorovateľov či v depe pretekárskych vozidiel, kde radi pomôžu alebo poradia niektorým „pacientom“.

Navyše, táto dvojica už spoločne vychovala aj niekoľko výborných jazdcov.

Posledný menovaný ešte stále aktívne sedí za volantom pretekárskych vozidiel, pričom u neho nie je problém absolvovať v priebehu sezóny aj štyridsať podujatí, ale aj striedať disciplíny – preteky automobilov do vrchu a rely.

Čo znamenal/znamená Dobšinský kopec vo vašej pretekárskej kariére a ako vnímate tieto preteky?

Peter Ruisl: „Dobšinský kopec bol a stále je pre mňa srdcovka. Prekrásna krajina, naozajstný Slovenský raj. Trať, na ktorej je všetko. Veľa úsekov na srdce a jazdec musí naozaj poriadne ovládať pretekársky kumšt. Treba ju vedieť naspamäť a naozaj ju super poznať. Ja osobne som si počas pretekania značil počet tréningových kilometrov s civilným autom. Zastavil som sa na neuveriteľných 4000 kilometroch, keďže som tu štartoval viac ako 20-krát. V našej dobe neboli ešte datalogery GPS, ktoré sú nápomocné pri čítaní uložených dát z každej jazdy. Samozrejme, je to práca naviac a treba sa ju naučiť. Takže všetko som sa aj ja musel naučiť a uložiť si do hlavy. Dnes je to inak, možnosti sú iné. Treba ich iba správne využiť. Mám dojem, že momentálne na Slovensku to vie iba pár ľudí. Páči sa mi názov Roveň. Vôbec to tak nie je. Je to strmá strecha, ktorá má podstatný vplyv na správne naprevodovanie prevodovky a podstatný vplyv na dosiahnutý čas. Keď si to porovnáme so Šternberkom, tak od Sojkové zatáčky po vracák je to o 250 metrov na plný plyn ďalej a nikto o tom toľko nerozpráva. Jednoducho to tam patrí a hotovo. Vždy akceptujem názor tých najrýchlejších nie zo Slovenska, ale z absolútneho poradia. Je to síce MSR, ale v prvom rade ME a od toho sa všetko odvíja. Je to dobré zrovnanie pre nás Slovákov, kam patríme s technikou a jazdecky. Veľa jazdcov, keď sa spomenie Dobšiná, spomína miestnu komunitu. Tá je však všade, tu si s touto komunitou organizátor a hlavne mesto Dobšiná vedia urobiť poriadok. Aj krádeže sú všade. Nás vykradli v Rakúsku ST Agátha, neviem presne, v ktorom roku to bolo, ale zobrali nám všetko, nemali sme ani na kolu. Pred pár rokmi v poľskej Zaluži to isté. V Taliansku na okruhu Adria je kulisa ešte horšia. Myslím, že to záleží od ľudí a organizátora ako si to ustráži.“

Josef Krečmer: „Pre mňa ako jazdca je Dobšinský kopec domáca trať. Štartoval som tu od roku 1978 prvýkrát s Formulou Škoda. Od tej doby som v inom aute ako bez strechy nešiel. Vždy som sa tešil na preteky a boli sme radi, keď sa dostali do Alpsko-dunajského pohára, ktorého sme sa zúčastňovali pravidelne a jazdci z Československa sa mali možnosť porovnať s medzinárodnou konkurenciou. O to väčšiu mám radosť, že sa podarilo vypracovať až do majstrovstiev Európy za podpory mesta a všetkých ľudí, ktorí pretekom do vrchu fandia. Čo sa týka Rovne, ako tomu všetci hovoria, tak to nie je, pretože najvyššia rýchlosť je v dolíku pred rovinou. Názory na retardér uprostred sa po jednom pokuse, dúfam, nebudú opakovať. A čo sa týka miestnych Rómov, o ktorých mnoho jazdcov hovorí, tak sme nikdy nemali žiadny problém. Dodnes tu máme medzi nimi veľa známych.“

Igor Drotár: „Dobšinský kopec pre mňa osobne znamená veľmi veľa. Tunajšia trať sa mi ešte aj po rokoch vždy vybaví ako rýchlostná skúška, keď sa v Dobšinej ešte jazdili rely súťaže. Myslím si, že Dobšinský kopec má najkrajšiu trať, aká vôbec na Slovensku existuje, má perfektnú dĺžku, je veľmi rozmanitá, jednoducho výnimočná.“

Napadne vám nejaká pekná/zlá spomienka viažuca sa k Dobšinskému kopcu?

Prémiový obsah

Zamknutý obsah Sportnet.sk bude dostupný mesiac zdarma.
Stačí sa prihlásiť pomocou SME prihlásenia.

Ak ešte nemáte SME.sk účet, zaregistrujte sa
Autor: Peter Podolinský

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.