TORONTO. V kanadskom Toronte v piatok uviedli do hokejovej Siene slávy NHL ďalšiu štvoricu adeptov.
Pocta sa ušla niekdajšej ikone Philadelphie Flyers z 90. rokov Ericovi Lindrosovi, trojnásobnému víťazovi Stanleyho pohára s Montrealom Canadiens Rogiemu Vachonovi.
Rovnako i dvojnásobnému olympijskému víťazovi a osemnásobnému majstrovi sveta Sergejovi Makarovovi a už zosnulému vynikajúcemu trénerovi Patovi Quinnovi, ktorý na zimných olympijských hrách 2002 doviedol Kanadu na olympijský hokejový trón po 50 rokoch.
Tvrdý muž
"Pozrite sa na to," povedal Lindros zdvíhajúc ľavú ruku s prsteňom na znak začlenenia do hokejovej nesmrteľnosti. "Je to veľká pocta. Pozrite sa na tie mená na plakete. Byť v tejto spoločnosti je čerešničkou na torte," pokračoval.
V súčasnosti 43-ročný bývalý center zaujal už pri svojom vstupe do NHL, keď odmietol hrať za Québec Nordiques, ktorí si ho v roku 1991 vybrali ako jednotku draftu.
Vynútil si výmenu do Philadelphie a nikdy to vraj neoľutoval.
Kanadský hokejista bol prototypom silového centra, ktorý púta pozornosť urastenou postavou, z ktorej pramenil jeho tvrdý štýl hry.
Mnohokrát naň doplatil vážnymi zraneniami, predovšetkým otrasmi mozgu, ktoré mu znemožnili odohrať viac stretnutí než 760.
Nazbieral v nich však 865 bodov a 1398 trestných minút, získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča ligy. S reprezentáciou Kanady triumfoval na ZOH v Salt Lake City 2002, na Stanleyho pohár si však nikdy nesiahol.
Vachon čakal tridsať rokov
S Lindrosovými úspechmi bola prepojená aj kariéra trénera Pata Quinna.
Kanaďanov doviedol k spomenutému olympijskému zlatu zo Salt Lake City a v sezóne 1979/80 ťahal s Philadelphiou šnúru 35 víťazstiev. Zomrel v novembri 2014.
Ľavý krídelník Makarov sa dostal do severoamerickej súťaže ako 31-ročný, ale nestratil sa ani v nej.
Hneď získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika a celkovo v tímoch Calgary Flames, San Jose Sharks a Dallas Stars zaznamenal 384 kanadských bodov v 424 zápasoch.
Vachon vychytal Montrealu tri prvenstvá v Stanleyho pohári a vyslúžil si aj Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára sezóny 1967/68. Na pozvánku do hokejovej večnosti čakal tridsať rokov.
Z favorizovaných kandidátov tento rok neuspeli napríklad Mark Recchi, Paul Kariya, Jeremy Roenick, Dave Andreychuk či Curtis Joseph.