Vyrastal vo Švédsku. Najmladší strelec histórie musí do šatne doniesť rezne

Prebral si puk pri mantineli, nakorčuľoval medzi kruhy a presnou strelou prekonal brankára Nitry. DALIBOR DVORSKÝ z Banskej Bystrice sa stal najmladším strelcom v histórii hokejovej extraligy.

Vo veku 15 rokov a 232 dní prekonal bradatý rekord Mariána Gáboríka. Ten ešte v roku 1998 v drese Dukly Trenčín skóroval vo veku 16 rokov a 27 dní.

Dvorský je odchovancom Zvolena, ale od deviatich rokov hokejovo rastie vo Švédsku, kde obliekal dresy Flemingsbergsu, Linköpingu a AIK Štokholm. Juniorské súťaže na severe Európy sú však pre pandémiu prerušené, preto sa rozhodol posilniť Banskú Bystricu.

Ako sa vám po premiérovom góle a zápise do historických štatistík zaspávalo?

Celkom v pohode. Len som si párkrát premietol, čo sa mi podarilo. Za premiérový gól som veľmi šťastný, verím, že to je len začiatok.

Kde ste si odložili puk?

Doma na poličku, nad môj pracovný stôl. Beriem to ako motiváciu do ďalšej tvrdej práce. Dúfam, že prídu i ďalšie úspechy. A možno oveľa väčšie.

Čo vám po presnom zásahu prebiehalo hlavou?

Najskôr som si nič neuvedomoval, bral som to ako každý iný gól. Samozrejme, mal som radosť, ale nevedel som o prekonaní rekordu. Až keď za mnou prišli spoluhráči a začali mi gratulovať, celé mi to docvaklo. Ďakujem za ich podporu.

Prekonali ste vyše dvadsať rokov starý rekord Mariána Gáboríka. Čo to pre vás znamená?

Je to pre mňa veľká vec. Marián bol jedným z najlepších hráčov na svete. Dosiahol množstvo úspechov nielen na reprezentačnej, ale i klubovej úrovni. V NHL bol hviezdou. Bol fantastický útočník s obrovskou rýchlosťou a tvrdou strelou. Mal výborné videnie hry a prehľad.

Podobnými vecami sa chcem presadiť aj ja. A bodaj by som mal takú kariéru ako on. Odmalička som ho mal rád a sledoval ho. Je to jeden z mojich najobľúbenejších hráčov.

Čo vám po zápase povedali spoluhráči a tréner?

Pochválili ma. Sú skvelí, vždy sa mi snažia pomáhať. Mám sa od nich ešte čo učiť. Ich podpora pre mňa znamená veľa. S kapitánom sa musím dohodnúť, čo donesiem do šatne za strelený gól. Zrejme rezne (smiech).

Ako vás privítali doma rodičia?

Boli radi, takisto mi gratulovali. Počul som, že starkej vybehla aj slza. Zápas sledovali všetci v kruhu rodiny.

Mali ste aj nejakú oslavu?

Ani nie, iba sme sa rozprávali. Pýtali sa ma, ako sa mi podarilo streliť gól a ako som to vnímal. Veľmi si vážim ich záujem. Odmalička ma podporovali, vozili na tréningy a fandili mi. Venovali mi obrovské množstvo času a snáď im to raz všetko odplatím.

Bez nich by som tento úspech nedosiahol, preto patrí hlavne im. A potom všetkým trénerom, spoluhráčom a priateľom. Bol to taký prvý míľnik v mojej kariére a verím, že prídu aj ďalšie.

Ste odchovancom Zvolena. Kto vás priviedol k hokeju?

Rodičia ma doniesli na štadión, už keď som mal tri roky. Nechcel som zliezť z ľadu. Ako päťročného ma dali na hokej a ihneď som si ho zamiloval. Drží ma dodnes. Prvé zápasy som odohral za Zvolen a už vtedy som vedel, čomu sa chcem v živote venovať.

Mali ste len deväť rokov, keď ste odišli do Švédska. Prečo?

Rodičia sa rozhodli ma dať do klubu tam. A mne sa vo Švédsku okamžite zapáčilo. Rozhodli sa preto nechať mi voľnosť a všetky mládežnícke roky som strávil tam.

To ste vo Švédsku boli sám?

Nie, rodičia boli stále so mnou. Keď nie obaja, jeden aspoň vždy. Pri výnimočných situáciách ma strážil dedko. V Štokholme mám množstvo kamarátov, hovorím plynule po švédsky, takže nemám problém.

Bolo pre vás ťažké zvyknúť si na život na severe?

Až tak dobre si to nepamätám. Asi nie, ako chlapec som nič neriešil. Najskôr ma trochu brzdil jazyk, keďže som nevedel po anglicky. Ale zvykol som si. Tréneri a spoluhráči ma prijali medzi seba, takže som sa rýchlo udomácnil. Vo Švédku žijú príjemní a milí ľudia, sú priateľskí. Všetko nám uľahčili.

V čom je vo Švédsku hokej iný ako na Slovensku?

To si netrúfnem hodnotiť, pretože všetky mládežnícke kategórie som strávil iba tam.

Ako prišlo k vášmu návratu na Slovensko v tejto sezóne?

Vo Švédsku sa pre pandémiu koronavírusu zrušili všetky juniorské ligy a nemôže sa ani trénovať. Hľadali sme preto miesto, kde by som sa mohol angažovať. A som rád, že mi dala možnosť Banská Bystrica.

Aké pre vás bolo hrať proti materskému Zvolenu?

Musím priznať, že ten zápas bol špecifický. Snažil som sa však sústrediť hlavne na svoj výkon. Teraz som v Banskej Bystrici a robil som všetko preto, aby sme vyhrali. Podal som najlepší výkon ako som vedel, nepozeral som na súpera.

Dobrý vzťah mám aj so Zvolenčanmi, mám tam veľa priateľov. Šport je však šport. Každý chce vyhrať.

Ako ste sa cítili, keď ste prvýkrát prišli do bystrickej kabíny? Ako vás privítali spoluhráči?

Veľmi dobre. Sú tam hráči, ktorým by som mohol vykať, ale keďže je to hokejová kabína, všetkým tykám. Prijali ma medzi seba pekne, každý ma pozdravil. Niekedy ma volajú mladý (smiech).

Samozrejme, musím si plniť mládežnícke povinnosti. Po každom tréningu a rozcvičke nosím pomôcky, puky a uteráky. Ale tak je to v každom klube. Už som si zvykol, keďže všade som bol vždy najmladší. Rovnaké je to aj vo Švédsku. Som zvedavý, aké to bude, keď raz budem starší. Ale to je ešte ďaleko.

Čo je pre vás v zápasoch proti mužom najťažšie?

Sú silní po fyzickej stránke. Preto musím byť rýchlejší a mať stále hlavu hore. Mužský hokej je celkovo rýchlejší ako mládežnícky. Treba sa prispôsobiť inému tempu.

Ako zvládate osobné súboje?

Som si vedomý toho, že nastupujem proti silnejším chlapom. Určite musím ešte zosilnieť.

Hokej prináša aj tvrdé súboje, s tým rátam. Treba byť opatrný, netreba sa zbytočne zraniť.

Aká je kvalita slovenskej ligy?

Veľmi dobrá. Sú tu skvelí mladí i starší hráči. Do kariéry mi to dá veľa. Ak sa hokej vo Švédku nerozbehne, plánujem tu byť do konca sezóny. Našim cieľom je dostať sa do play off, ktoré som ešte nikdy nehral, takže by to bola zase nová skúsenosť.

Pre naplnenie týchto ambícií spravíme maximum. Teraz sme síce v tabuľke nižšie, ale play off je úplne nová súťaž. Je jedno, či idete z prvého alebo posledného miesta, vyhrať môže každý.

Čo považujete za svoje najsilnejšie hokejové stránky?

Myslím, že mám solídne prihrávky, zakončenie a som dobrý na puku. Tiež sa snažím prezentovať dobrým videním hry. Zlepšiť musím hru v obrannom pásme. Do útoku mi to celkom ide, ale do defenzívy je to horšie.

Na nedostatky sa sústredím v tréningu, aby som ich čo najrýchlejšie odstránil. A naopak, zlepšil veci, ktoré mi idú.

Máte hokejový vzor, hráča, ktorého obdivujete?

Je ich viac. Zo Slovákov sú to Marián Gáborík a Marián Hossa. Zo zahraničných som odmalička obdivoval Sidneyho Crosbyho, Nicklasa Bäckströma a Pavla Dacjuka. Páči sa mi ich videnie hry. Obľúbený klub nemám. Fandím hokeju.

Čo by ste chceli v hokeji dosiahnuť?

Krátkodobé ciele sú hrať s Banskou Bystricou play off a potom sa vo Švédsku dostať do áčka AIK Štokholm. 

Čo sa týka dlhodobých, mám rovnaké sny ako každý iný chlapec. Chcem byť draftovaný do NHL. Je mi jedno či pôjdem do tepla na Floridu, alebo do zimy v Montreale. Hlavne, aby to bolo.