Už ako juniorka bola popri Viktórii Chladoňovej pevnou súčasťou slovenskej reprezentácie.

Pred prestupom do kategórie žien do 23 rokov podpísala kontrakt s poľským kontinentálnym tímom MAT Atom Developer Wroclaw a za dva roky u našich severných susedov získala viac ako 320 UCI bodov.

Medzi dosiahnutými výsledkami vyčnieva minuloročné víťazstvo na klasike V4 v Novej Bani alebo tohtoročný triumf v záverečnej etape Gracie Orlovej.

Výkony SOFIE UNGEROVEJ nezostali bez povšimnutia ani medzi tímami World Tour. Rodáčka z Košeckého Podhradia, ktorá sa na MS v Kanade zviditeľnila dlhým únikom, si bude nasledujúci tri roky obliekať dres Movistaru.

Pri hľadaní informácií o vašich začiatkoch som narazil na vaše meno v celkovom poradí Detskej Tour Petra Sagana za rok 2014, keď ste deväťročná absolvovali preteky v Bratislave a Svite. Kto vás priviedol k cyklistike?

K cyklistike ma priviedol otec, keď som bola malá. Vtedy som veľmi nevnímala Petra Sagana. Okrem môjho vozenia sa po okolí som postupne začala sledovať aj svetovú cyklistiku. Už pred rokom 2014 som bicyklovala, ale iba na dedinských pretekoch. Vtedy som chodila ešte do škôlky alebo na základnú školu.

S Petrom Saganom sa mi podarilo aj stretnúť. V roku 2015 som celkovo zvíťazila na Detskej Tour v kategórii Mini. Cyklisti, ktorí vyhrali alebo boli na pódiu v celkovom poradí, mohli ísť do Žiliny na jeho privítanie. Vtedy získal svoj prvý titul majstra sveta. Vtedy som si ešte neuvedomovala, aký je to veľký úspech.

Mali ste na začiatku kariéry aj nejaké pády alebo zranenia?

Áno. Tri roky po sebe som si zlomila kľúčnu kosť. Tretia zlomenina bola najhoršia. Spadla som na cestných pretekoch v zjazde. Okrem zlomeniny mi zostala veľká rana na bruchu, ktorú museli zašívať.

To bolo také najnepríjemnejšie. Vtedy som bola juniorka a po pádoch som sa bála jazdy v pelotóne. Vždy som šla na konci balíka. Viac odvahy som nabrala až po prechode do kategórie do 23 rokov.

V minulosti sa cyklistike aktívne venovala aj vaša sesternica Martina Šefčíková. V roku 2016 sa stala majsterkou Slovenska v časovke. V tom istom roku bola aj na majstrovstvách Európy. Bola pre vás cyklistickým vzorom?

Áno. V tom čase som svetovú cyklistiku veľmi nevnímala, ale jej víťazstvo ma inšpirovalo k tomu, aby som dosiahla podobný úspech.

Povedali ste, že k cyklistike vás priviedol otec. Je náklonnosť k cyklistike rodinnou tradíciou?

Otec bicykloval, ale súťažne sa tomu nevenoval. Bicykloval, pretože ho to bavilo. Keď začal chodiť so mnou a sestrou na preteky, tak sa niekedy postavil aj na štart.

Kedy ste začali vnímať cyklistiku na profesionálnejšej úrovni?

Myslím, že to bolo v roku 2024, keď som bola druhý rok juniorka. Vtedy sa mi podarilo zájsť dobré výsledky aj na medzinárodných pretekoch. Uvedomila som si, že by som mohla bicyklovať aj na profesionálnej úrovni.

Začala som sa viac zaujímať o celú cyklistiku. Dovtedy som nerozmýšľala nad tým, či budem pokračovať aj medzi ženami, alebo nie. Ale tie výsledky mi pomohli pri rozhodovaní.

Od roku 2019 ste boli pretekárkou klubu Climberg, kde pôsobila aj Viktória Chladoňová. Ste rovesníčky a niekedy aj súperky. Aký je medzi vami vzťah?

Myslím si, že s Viktóriou máme normálny priateľsky vzťah. Nikdy sme neboli pohádané. Ani sa nestalo, že by bol medzi nami nejaký problém. Rešpektujeme sa. Nedá sa povedať, že si stále píšeme a voláme, ale keď sme spolu, tak máme priateľský vzťah.

Ako by ste popísali vzťahy v ženskom pelotóne? Máte aj medzi cyklistkami kamarátky, s ktorými ste v kontakte aj mimo pretekov?

Som v kontakte s dievčatami z tímu. Keď sme na pretekoch a dostanem sa na pódium, pred vyhlásením je priestor na to, aby som sa porozprávala aj s cyklistkami z iných tímov. S niektorými s nich udržujem občasný kontakt.

Počas mládežníckej kariéry ste sa nevenovali iba cestnej cyklistike, ale aj cyklokrosu a horskej cyklistike. Dnes kombinujete cestu a cyklokros. Boli pre vás v tomto smerodajní cyklisti ako Mathieu van der Poel alebo Tom Pidcock?

Ani nie. Bolo to také prirodzené rozhodnutie. Keď som začala s cyklistikou, najprv som jazdila na MTB pretekoch. Po sezóne som sa presunula na cyklokrosové preteky.

Ceste som sa začala venovať v roku 2020. Horským bicyklom som sa prestala venovať v roku 2021 po páde na cestných pretekoch.

Venovali ste sa okrem cyklistike aj iným športom?

Nie. Odjakživa sa venujem iba cyklistike.

Kto financoval v začiatkoch vašu cyklistickú kariéru? Ležala ťarcha výhradne na pleciach rodičov alebo vám pomáhali aj kluby, kde ste pôsobili?

Rodičia mi pomáhajú prakticky od začiatku kariéry. Keď som bola v tíme Bike Centrum Dubnica nad Váhom, tak som dostala od klubu bicykle, čo veľmi pomohlo mne aj rodičom.

Okrem cyklistiky sa venujete aj štúdiu odboru Ľudské zdroje a personálny manažment na univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Dá sa zvládať kombinácia štúdia na vysokej škole a profesionálnej cyklistiky?

Som študentkou denného štúdia, ale mám individuálny študijný plán. To znamená, že nemusím byť prítomná na prednáškach. Stačí, keď prídem na skúšky.

Pred minuloročnou sezónou ste sa stali súčasťou poľského kontinentálneho tímu MAT Atom Developer Wroclaw. Mali ste ponuky aj od iných tímov?

Mala, ale nedohodli sme sa. MAT Atom bol v podstate jediná možnosť.

Bolo pre vás dôležité aj to, že budete pôsobiť v susednej krajine s podobnou kultúrou či jazykom?

Nemyslím si, že to hralo nejakú rolu. Dostala som takú príležitosť a rozhodla som sa ju prijať.

Tento rok ste absolvovali tri klasiky kategórie Pro. Najlepší výsledok ste dosiahli na jednorazovke Lotto Thüringen Women Cycling Challenge, kde ste obsadili ôsme miesto. Kvalitný výkon ste podali aj na Brabantskom šípe, kde ste skončili pätnásta v čase víťazky.

V čom boli podľa vás najväčšie rozdiely v porovnaní s pretekmi druhej kategórie?

Rozdiel bol najmä v rýchlejšom tempe a kvalite tímov. Štartovali tam väčšie tímy a tým pádom lepšie pretekárky. Bol to úplne iný pelotón, ako na menších pretekoch. Z organizačnej stránky to bolo veľmi podobné ako na menších pretekoch.

Na majstrovstvách Slovenska v cestnej cyklistike ste podľa portálu Cycling-Info v časovke spadli a zranenie vás potom obmedzovalo aj v pretekoch. Čo sa stalo?

Počas časovky som bola zaľahnutá do aerodynamickej polohy. Vedela som, že dobieham inú pretekárku, pretože som videla pred sebou jej mechanické vozidlo. Auto som bez problémov obehla, ale neuvedomila som si, že pred ním môže byť spomínaná cyklistka.

Keďže som bola zaľahnutá, tak jediné, čo som si všimla pred pádom, bolo koleso, ktoré sa zjavilo desať centimetrov predo mnou. Už nebola žiadna možnosť zachrániť situáciu, tak som spadla. Odniesla som si odreniny na nohe, boku aj ramene, čo ma limitovalo v pretekoch s hromadným štartom.

V nasledujúcich troch rokoch budete reprezentovať španielsky World Tour tím Movistar. Kedy vás z tímu prvýkrát kontaktovali?

Oslovili ma po poslednej etape na Gracii Orlovej, ktorú som vyhrala. Veľa to pre mňa znamená. Dúfala som, že pôjdem práve do tohto tímu. Movistar je jeden z tímov, ktorý som sledovala už predtým, ako som začala riešiť prestup.

Dostali ste ponuky aj z iných tímov?

Áno, rozhodovanie nebolo ľahké, pretože to boli dobré ponuky, ale som spokojná.

Plánujete sa pre pôsobenie v Movistare učiť španielsky?

V minulosti som sa španielčinu učila, ale chýbala mi motivácia, tak som prestala. Teraz som tú motiváciu získala, preto som sa opäť pustila do štúdia.

Je možné, že vás v budúcom roku uvidíme na pretekoch Grand Tour?

S tímom sme sa o tom ešte nerozprávali, ale verím, že áno.

Vedeli by ste si predstaviť, že jedného dňa budete líderkou tímu na Grand Tour?

Teraz si to ani neviem predstaviť. Nevidím to reálne, ale určite by som bola rada, keby sa mi to podarilo.

Ako hodnotíte tohtoročnú sezónu na klubovej úrovni?

Podarilo sa mi naplniť moje predsavzatia a myslím si, že som ich dokonca prekonala. Nešla som do sezóny s veľkými očakávaniami, preto som veľmi spokojná. Za najcennejší výsledok považujem minuloročné víťazstvo na klasike V4 v Novej Bani, čo bol môj prvý triumf na UCI pretekoch.

Čo sa týka tohtoročných výsledkov, nemám výsledok, ktorý by som v hierarchii úspechov radila najvyššie. Možno to bolo víťazstvo v poslednej etape na pretekoch Gracia Orlová. Som spokojná najmä so začiatkom sezóny, pretože som sa cítila dobre na tréningoch aj pretekoch.

Ako hodnotíte tréningové podmienky a finančné ohodnotenie, ktoré ste dostávali v poľskom tíme?

Som veľmi spokojná s tréningovými podmienkami, finančným ohodnotením aj celkovým fungovaním klubu. Nie je v ňom tak početný personál, ako v iných kluboch, ale všetko je perfektne zvládnuté a máme zabezpečené všetko, čo potrebujeme.

Väčšinou trénujem na Slovensku. V Poľsku máme iba sústredenia a preteky. Trénujem aj za motorkou.

Ako sa správajú poľskí vodiči na cestách k cyklistom?

Myslím, že je to veľmi podobné, ako na Slovensku. Sú vodiči, ktorí rešpektujú cyklistov a sú vodiči, ktorí predbehnú cyklistu s desaťcentimetrovým odstupom.

Ako trávite voľný čas, keď nemáte tréningové ani školské povinnosti?

Väčšinou oddychujem. Idem von niekde s kamarátmi, ale nemám aktivity, ktoré by som pravidelne robila vo voľnom čase.

Cyklistike sa venuje aj vaša mladšia sestra Vivien. V celkovom poradí Slovenského pohára v cestnej cyklistike medzi kadetkami skončila na druhom mieste a stala sa majsterkou Slovenska v časovke. Čo na ňu hovoríte?

Som na ňu veľmi hrdá. Myslím si, že aj ona môže byť veľmi dobrá cyklistka. Má na to výkonnosť a keď ju to bude baviť, tak môže mať veľmi dobré výsledky, či už v časovke, alebo na pretekoch. Zatiaľ sa nešpecializuje iba na časovku.

Máte príležitosť si napriek vekovému rozdielu spolu zatrénovať?

Spolu trénujeme často. Keď mám napríklad vytrvalostný tréning, tak idem to, čo potrebujem a ona ide celý čas za mnou.

Je možné, že sa so sestrou stretnete jedného dňa v pelotóne?

Dúfam, že áno. Myslím si, že bude naďalej pokračovať v cyklistike, presadí sa a stretneme sa na nejakých World Tour pretekoch.