Tour je reklama na cyklistiku. Pogačar nechal súperom omrvinky, jeho forma je luxus

BRATISLAVA. Jeden jazdec vládne všetkým, jeden všetkým káže. 

Môžete prejsť zoznam superlatívov a pridávať ich pred jeho meno, ak sú to prídavné mená, alebo jeho meno nahradiť, ak sú to podstatné mená. Je to len otázka preferencie. 

O sezóne 2024 v cyklistike sa ešte dlho bude hovoriť. Vládne jej jeden muž – Tadej Pogačar. Usmievavý Slovinec s tvárou tínedžera lieta na bicykli akoby to nebolo nič. Nohami krúti vo vysokej frekvencii nehľadiac na to, ako prudko sa dvíha cesta pred ním. Akoby mal výnimku z gravitácie, na rozdiel od súperov. 

Unikát to bol aj pred týmto rokom, ale od januára akoby prišla jeho nová verzia a berie útokom všetko – klasiky, etapové preteky aj najslávnejšie trojtýždňové etapáky. 

A vládne nehrozene.

V jednom roku vyhral Giro dItalia aj Tour de France. Na oboch si pripísal po 6 víťazných etáp. To je porcia, aká sa nedarila dosiahnuť ani najlepším šprintérom, v rokoch kedy dominovali.

Zo 42 dní na oboch pretekoch nebol lídrom celkovej klasifikácie len 3 dni. Prakticky každý deň na týchto súťažiach bol na slávnostnom vyhlásení s fľašou prosecca či s kyticou. 

Perfekcionizmus

Na Tour vyhral 5 horských etáp a záverečnú časovku navrch. 

„Perfekción,“ hovorí španielsky šéf tím UAE Emirates Matxin Fernandez. V modernej cyklisitke je priam nemožné dosiahnuť viac. 

Úspechy Pogačara v jednom roku sa zdajú ako z ríše snov. Trčia akoby v Himalájach medzi osemtisícovkami zrazu vyrástol kopec s dvojnásobnou výškou. 

Do istej miery si Slovinec Tour sprivatizoval. V drese lídra jazdil od 4. etapy a odstup pred súpermi už len navyšoval. Pri jeho šiestich víťazstvách a výraznom odstupe, niektorí ľudia z cyklistiky tvrdili, že tým len škodí.

Napríklad športový riaditeľ tímu Visma Merijn Zeeman sa vyjadril, že takýto prístup cyklistike nepomáha aj bývalí cyklisti reagovali, že príliš často útočí a vytvára si tým nepriateľov. 

VIDEO: Top 5 momentov z Tour de France 2024

Nechal len omrvinky, jeho forma je luxus

Lenže je normálne, bojovať o víťazstvá. Chybou by bolo, ak by ich prenechal súperom.

Vyzeralo by to rovnako umelo, ako keby vo finále futbalových majstrovstiev sveta Lionel Messi nevyužil šancu streliť gól, hoci by Argentína viedla 5:0. A miesto toho by nahral súperovi do šance, aby naopak skóroval on.

Práve ten moment by riešil celý svet ako sporný a nepochopiteľný. Pogačar by si vlastne darovaným víťazstvom strelil vlastný gól.