O víťazstve môže rozhodnúť hlava. Radiť sa so psychológom je prejav sily

S akými prekážkami sa stretávajú mladí športovci pri prechode jednotlivými vekovými kategóriami a ako im pri ich prekonávaní môže pomôcť športová psychológia?

DR. CLAIRE ROSSATO je výskumníčkou na University of Greenwich vo Veľkej Británii a ako športová psychologička spolupracuje aj s klubom Crystal Palace, kde sa venuje hráčom vo veku 15 a 16 rokov.

Na medzinárodnej konferencii Slovenskej asociácie športovej psychológie v Bratislave prednášala o zmenách vekových kategórií v mládežníckom športe.

Počas coffee breaku ochotne odpovedala na otázky Sportnetu.

Je to vo Veľkej Británii zaužívaná prax, že hráči na futbalových akadémiách majú k dispozícii aj športového psychológa, alebo sa to deje iba v niektorých kluboch?

V kluboch, ktoré pôsobia vo vyšších súťažiach, majú mladí futbalisti rôzne formy podpory. Nejde iba o psychológa, ale trebárs výživového poradcu, fyzioterapeuta či kondičného trénera. Tí všetci pracujú na tom, aby rozvíjali mladého hráča.

Akadémie berú hráčov od veľmi mladého roku, od 9 rokov. Čím starší hráči sú, tým viac psychologickej podpory dostávajú. Dôkladne sa sleduje, aký pokrok spravili a ako môžu byť pre klub prospešní.

Takto funguje mnoho akadémií, aj keď určite nie všetky.

Ako mladí hráči reagujú na prácu s psychológom? Berú to ako samozrejmosť, alebo sa ohradia, že nie sú blázni, nepotrebujú žiadneho psychológa?