Vyhral, hoci nepredviedol nič navyše. Froome ukázal, že aj on je len človek

PARÍŽ, BRATISLAVA. Najskôr ľudia nechápali. Potom dokonca tvrdili, že je z inej planéty a jeho výsledky sú iba dielom dopingu. Tento rok Chris Froome ukázal, že predsalen je človek a aj on má slabé chvíľky.

Nie je nadčlovek. Tridsaťdvaročný britský cyklista vyhral najslávnejšie preteky štvrtý raz. Tento rok s najmenším rozdielom. Po 3500 kilometroch bol rýchlejší len o 54 sekúnd. Vlani napríklad vyhral s náskokom 4:05 minúty.

Vyhrať Tour nie je o nič ľahšie

„Vedeli sme to už pred Tour, že to bude veľmi tesné. Moji súperi tvrdo bojovali až do konca," hovoril Froome.

"Nečakal som, že sa bude rozhodovať až v cieli časovky v Marseille. Prežíval som aj stres, no ten je potrebný pre mňa ako motivácia na zlepšenie výkonu."

V poradí úspechov na Tour je jeho meno za štvoricou legiend – Anquetil, Hinault, Indurain a Merckx. O rok sa im môže vyrovnať.

„Nikdy mi ani na um nezišlo, že by niekedy moje meno mohlo byť v rovnakej vete s Eddym Merckxom, Anquetilom alebo Indurainom. Je to pre mňa obrovská česť. Vyhrať Tour nie je o nič ľahšie, ako to bolo kedysi. Aj preto mám pred nimi veľký rešpekt.“

Neukázal nič navyše

Froome však dosiahol tento triumf bez toho, aby vyhral čo i len jednu etapu. A práve to mu podľa Eddyho Merckxa uberá na prestíži.

„Boli to presne také preteky Grand Tour, ako majú byť v zmysle, že tri týždne musíte robiť všetko konzervatívne a efektívne. Moje víťazstvo nebolo iba o jednej etape, ale tak to na Grand Tour chodí,“ vraví Froome.

Brit má za sebou náročnú polovicu roka. Až do celkového triumfu vo Francúzsku vlastne nič nevyhral. Akoby mu chýbali sily a nasadenie.

Nevedel sa vymaniť z priemeru. Zrazu sa pred neho dostávali jeho súperi. Pred Tour nebol v najlepšej pozícii a priamo na pretekoch vo Francúzsku neukázal nič navyše. Dokázal však ubrániť náskok, ktorý získal v časovkách.

Lakte naširoko a utrápený výraz

V kopcoch nebol tým superhrdinom ako v minulosti, keď ušiel súperom, kedykoľvek si zmyslel. Teraz ho stálo veľa úsilia, aby sa ich vôbec udržal. Najmä Francúz Romain Bardet sa ho pokúšal viackrát zlomiť.

„Telo dokáže zvládnuť fyzickú záťaž len po istý bod. Za idete tak na doraz, že všetko je v tom momente len o tom, či máte dostatočne silnú hlavu.

Je to ako mentálna hra. Ako keď dvaja súperi dajú ruku do ohňa. Kto ju vytiahne prvý, prehral,“ opisoval Christopher Froome pre magazín Esquire, ako vyzerá boj v kritických momentoch.

Froome od juniorských rokov nevyzeral, že z neho bude výnimočný cyklista. Narodil sa v hlavnom meste Kene, vyrastal v Južnej Afrike. V krajinách, kde cyklistika nemá zázemie. Chýbali mu návyky, nevedel nič o strave, taktike, príprave. Napriek tomu bicyklu prepadol a jazdil na ňom do úmoru.

Stal sa jeho vášňou, hoci neraz šliapal do pedálov upracovaným zátopkovským štýlom. Lakte na široko, hlavou kmitá, ale nohami ďalej šliape.

Zlepšil sa, keď schudol

Keď mal 22 rokov presťahoval sa do Európy, aby sa zlepšil a splnil si sen o tom, že z neho bude profesionálny cyklista. Pripravoval sa vo Švajčiarsku v rámci tréningového programu Medzinárodnej cyklistickej únie.

Meno Froome vtedy nič neznamenalo. Priamo v centrále UCI však neznámy chlapec podstúpil testy, ktoré mali ukázať jeho potenciál.

Vážil takmer 76 kíl, z toho 17 percent bol len tuk. „Na elitného cyklistu bol vtedy tučnučký, no už vtedy mal obdivuhodnú silu. Dokázal udržať dvadsaťminútový výkon na úrovni 420 wattov,“ vysvetľuje Jeroen Swart, uznávaný športový lekár z univerzity v Kapskom Meste pre magazín Esquire.

V testoch, ktoré absolvoval Froome po víťazstve na Tour v roku 2015, dosiahol o jeden watt menej - 419. Lenže dnes váži o osem kíl menej.

O rok muž, ktorý bol kedysi tučnučký, zaútočí na piaty titul z Tour. Aby bol na jednej úrovni s pretekármi, ktorí dosiahli v cyklistike najviac. Zatiaľ však Frooma do tejto kategórie slávny Eddy Merckx nechce zaradiť.

„Ak jazdíte iba Tour, môžete mať víťazstiev, koľko chcete. Cyklistika nie je len Tour de France, je to oveľa väčší šport,“ hovoril Merckx.