KOŠICE/POPRAD. Väčšina profesionálnych hokejistov začínala s korčuľami na nohách na zamrznutom rybníku či jazere.
Ako deti snívali, že si raz zahrajú na veľkom štadióne pred tisíckami divákov.
Nevadilo im, že ľad nebol dokonale hladký, alebo namiesto bránky mali len položené kamene.
Jediné, čo ich v tej chvíli zaujímalo bolo, že si môžu zahrať hokej s partiou kamarátov.
Košickí a popradskí hokejisti si takéto chvíle pripomenuli.
Museli byť opatrní
Oceliari sa vybrali na zamrznuté jazero na jednom z košických sídlisk.
„Bola to pre mňa veľmi pekná spomienka. Išlo mi hlavne o to, aby to zažil aj môj malý syn. Trochu sme si zakorčuľovali a ja som rád, že aspoň mohol vidieť, ako to kedysi fungovalo a čo robil jeho ocino v detstve celé dni,“ pousmial sa kapitán HC Košice Michal Chovan.
Aj s pár ďalšími spoluhráčmi sa rodák zo Zvolena pripravoval na šláger proti Slovanu (0:1) v štýle Winter Classic.
„Bol so mnou aj Martin Réway a ďalší spoluhráči. Dohodli sme sa, že sa tam stretneme a trochu sa aj takto odreagujeme. Išlo nám predovšetkým o zábavu,“ uviedol Chovan.
Hlavným motívom akcie bolo okrem pobytu na čerstvom vzduchu aj utuženie kolektívu.
„Účel to jednoznačne splnilo. Samozrejme, na ľade sme museli byť opatrní. Uvedomovali sme si, že nehráme v Steel Aréne. V zime aká je táto, musíme byť radi aj za taký ľad, na aký sme tam natrafili. Myslím si, že sme to ešte celkom dobre vystihli.“
Život plynie veľmi rýchlo
O čosi tuhšia zima a lepšie podmienky pri podobnej akcii priali popradským hokejistom.
Trojica hráčov Joona Erving, Mike Dalhuisen a Roman Rychlík sa rozhodli potešiť deti, ktoré sa korčuľovali na rybníku pri zimnom štadióne.
„Bolo to veľmi milé podujatie, ja som bol po dlhom čase takto na prírodnom ľade. Veľmi ľahko tam strávite aj dve hodiny. Život plynie veľmi rýchlo a v detskom veku som vždy po škole zobral korčule a šiel na zamrznuté jazero,“ povedal po vopred neplánovanej akcii Joona Erving pre klubový web.
Pred dvoma rokmi si Popradčania v kompletnom zložení zatrénovali pod holým nebom na ľadovej ploche v Novej Ľubovni.
Obranca Daniel Brejčák si vtedy netradičný tréning pred detským obecenstvom užíval.
„Veľmi ma to bavilo. Určite by som si to vedel predstaviť aj častejšie. Vždy, keď v zime zamrzli jazerá a potoky, boli sme neustále vonku a hrali sme hokej. Samozrejme prírodný ľad je niečo úplne iné ako v hale. Trochu sme sa na ňom potkýnali, ale išlo v prvom rade o zábavu,“ zaspomínal si Brejčák.