PETROHRAD. V Partizánskom sadli do auta a vybrali sa na sever. Do Petrohradu, kde slovenskí futbalisti nastúpili proti Poľsku.
Fanúšikov neodradilo ani 1748 kilometrov a možné kontroly na hraniciach s Litvou, Lotyšskom, Estónskom či Ruskom.
Vidieť slovenský národný tím v prvom zápase EURO 2020 chceli priamo v dejisku.
„Takéto zápasy sa nehrajú každý deň. Možno sa zapíšu do histórie, preto chceme byť pri tom,“ vraví Jozef Strna z Partizánskeho.
Obštrukcie na hraniciach s Ruskom
Po pätnástich hodinách cesty spali v litovskom Vilniuse a pokračovali ďalších desať hodín do Petrohradu.
„Škoda obštrukcií na hraniciach. Lotyši nás nechceli pustiť do Ruska, preto sme museli ísť cez Estónsko.
Tam nás zas Rusi držali päť hodín, a to nechodili žiadne autá. Nemali čo robiť, preto boli prehnane dôležití,“ opisuje strastiplnú cestu.
„Zdržanie nespôsobila korona, ale komunistický režim. Vo všetkom je politika a doplácajú na ňu obyčajní ľudia,“ dodáva Vladimír Kováčik z Hornej Vsi pri Prievidzi.
Cesta stála za to
Lístky na hlavnú tribúnu každého vyšli 185 eur, na benzín išlo dokopy päťsto eur.
„Dostať sa do Gazprom Arény bolo náročné, no rozhodne to stálo za to. Chuť víťazstva je o to silnejšia a jazda domov bude veselšia,“ pousmial sa Kováčik.
Okrem futbalu bolo cieľom cesty poznávanie východných krajín.
„Zaujali nás čisto brezové lesy a dlhé biele noci, ktoré sú neskutočné. Máme veľké zážitky a nič neľutujeme,“ uviedol Štefan Martinka.
„Nemám hlasivky. Veď som kričal ako o život. Ráno ideme 25 hodín bez prestávky domov, tak si ich budem po ceste liečiť,“ hovoril Strna.
„Ja idem aj do Sevilly na zápas proti Španielsku. Našťastie však letecky,“ doplnil.
Viac o EURO 2020 / 2021
