BRATISLAVA. Húfy skákajúcich fanúšikov, ktorí mohli prvýkrát slobodní prejsť hranice. A potom jedna vyzutá kopačka, ktorá svišťala vzduchom. Československý futbal skončil na majstrovstvách sveta v roku 1990 šiesty.
Spomienky sa vybavia najmä generácii štyridsiatnikov, päťdesiatnikov a starších.
Oficiálna hymna majstrovstiev sveta vo futbale s názvom Un'estate Italiana bola v tom čase globálnym hitom a niekoľko mesiacov najhranejšou skladbou v Taliansku.
Aj futbalisti Československa spolu naspievali šláger: "Víno, pizza, makaróny, Italia, Italia."
Na tie časy nevídaný pohľad do zákulisia československého tímu na veľkom turnaji ponúka film Ciao Italia. Niektoré zábery aj dnes pôsobia odvážne.
"Pamätám si, ako pri jednej scénke sprosto kričím do kamery, behám nahý po kabíne a som vo veľkej eufórii," spomínal v minulosti Ľubomír Moravčík.
Vtedajší hráč Nitry patril na svetovom šampionáte 1990 v Taliansku medzi opory federálneho tímu.
VIDEO: Dokument Ciao Italia
Ako sa rozpadali škodovky
"Hneď si vybavím, ako všade viali naše vlajky, toľko ich nikde predtým nebolo. A my sme postupovali. Eufória. Bol to vrchol silnej generácie – najkrajšie obdobie," tvrdil Moravčík.
Na zrekonštruovaných talianskych štadiónoch sa hral prvý veľký turnaj od pádu železnej opony.
Výber trénerov Jozefa Vengloša a Václava Ježka si tak mohol ako prvý československý tím po dlhom čase užívať podporu vlastných fanúšikov aj v zahraničí.
Mnohí z nich v Taliansku nocovali v stanoch, lebo na lepšie ubytovanie nemali.