BRATISLAVA. Ak chcete stretnúť bývalého skvelého česko-slovenského futbalového reprezentanta Titusa Buberníka okolo deviatej ráno, musíte mať náhodné šťastie na bratislavskej Kolibe.
Čerstvý sedemdesiatnik (nar. 12. októbra 1833 v Pustých Úľanoch) si dáva svoje neodmysliteľné dva-tri kilometre do kopca.
„Dole schádzam opatrne, kolená neslúžia. Po päťdesiatke pochovávame mladosť. Nad časom sa nedá zvíťaziť. Považujem sa za šťastného človeka, že som sa dožil sedemdesiatky v dobrej forme,“ pochvaľuje si vysoký elegán, ktorému by človek tipoval prinajmenšom o desať rokov menej.
Neprehliadnuteľná partia
Na čestných tribúnach Tehelného poľa a Pasienkov je partia „starých“ pánov bývalých hviezd Slovana a Interu medzi zopár divákmi neprehliadnuteľná. „Stretávame sa, lebo sme na týchto štadiónoch prežili krásne chvíle.
Samozrejme, keby stálo ihrisko ‘Červenky‘ v Petržalke za Starým mostom, ani tam by sme nechýbali. Potom si dáme vínko a zahráme karty. Dnešný slovenský futbal sa dá zhodnotiť za dve minúty. Nestojí za veľa,“ hovorí jubilant smutne.
Pamätá si na ovešané električky s číslom X a húfy fanúšikov tiahnucich dnešnou Krížnou. Alebo na desaťstupmi zatarasenú premávku na moste do Petržalky. Pripomína derby Slovan - Červená hviezda či neskôr Inter, na ktoré sa Bratislavčan tešil celý týždeň.
Zdôrazňuje, že nemuselo ísť o prvenstvo ani účasť v pohároch, ba ani o tento špeciálne sledovaný zápas. „Slovan mal fanúšikov ,prirodzene, viac, ale aj na Červenú hviezdu chodilo desaťtisíc. Či tu hrala Sparta, Prešov, alebo Kladno. Bola to slávnosť, rituál Bratislavčana.“
Spomienka na zlaté časy
Môžu sa vrátiť tieto krásne časy? spýtali sme sa právnika s doktorátom. Aj ten si urobil popri futbale. „Človek dneška si môže vybrať z mnohých ponúk. Ale to na celom svete. Našinec úplne stratil dôveru k slovenskému futbalovému dianiu.
To veľmi bolí. Celá atmosféra okolo neho nie je férová, situáciu ovládajú väčšinou manažéri s rôznymi, iba nie čestnými pohnútkami. Trošku lepší hráč odchádza, sotva sa naučil kopnúť do lopty, tomu nášmu ligovému sa to akoby ani nechcelo.
Je to slabota, národné mužstvo tiež nič neukazuje ani nedokazuje,“ hovoril človek múdry, skúsený, ktorý veci iste rozumie ako málokto na Slovensku.
Slávna „Červenka“
Buberník sa narodil v Pustých Úľanoch, je však Bratislavčan. Vyrastal na Jakubovom námestí, kde bolo pľacu na futbal až-až. Práve na takých „ihriskách“ s bránkami ohraničenými kameňmi vyrastali u nás veľkí futbalisti.
V štyridsiatom šiestom začínal v Slovane (vtedy ŠK a I. NV), v rokoch 1950, 1951 získal s ním dorastenecké česko-slovenské tituly. „Kúpili“ ho Košice. VSS postúpili do ligy, Buberník sa vrátil v roku 1956 do Bratislavy a obliekol dres novovzniknutej Červenej hviezdy.
O tri roky slávna partia „Červenky“ trénera Karola Borhyho vyhrala ligu a hrala Európsky pohár majstrov. „Ľahko sme postúpili cez Porto. Čakal nás slávny Glasgow Rangers. Boli to nezabudnuteľné zápasy, v ktorých sme mali obrovskú smolu.
Vonku sme prehrali 3:4, keď nás domáci doslova dokopali. Dohrávali sme deviati. Odveta na Tehelnom poli sa hrala pred najväčšou návštevou na Slovensku vôbec. Vyše šesťdesiattisícový nával nevydržalo jedno z oplotení.
Ale hralo sa, disciplinovaní diváci si pokojne sadli k čiaram. Bolo by niečo také možné dnes? Mali sme veľa šancí, ale stačili sme iba remizovať 1:1.“
Matlák - Buberník
V Borhyho modernom systéme 4-2-4 hral Buberník na ľavej strane zálohy (vždy s číslom 6) ofenzívne. Pekne, útočne, dával góly, predovšetkým hlavou. Priestor mu „čistil“ Štefan Matlák. Každý ho mal za „brusiča.“
„Bol môj rovesník, o pol roka mladší. Čosi ako brat. Mal za úlohu brániť najlepších útočníkov súpera. Zo Slovana napríklad Tóna Moravčíka, Joža Oberta, Karola Jokla. Bol nekompromisný. Nikdy žiadny úmysel. Iba tvrdosť.
Vtedy sa nevkĺzalo so vztýčenou nohou, neskopávalo zozadu. Napokon, so slovanistami sme si po stretnutiach pri vínku vždy vďačne posedeli. Pišta bol všeobecne obľúbený. Jeho nedávna predčasná smrť ma bolestne zasiahla.“
Debut a vylúčenie
Vysoký (186 cm) záložník debutoval v reprezentačnom drese na majstrovstvách sveta 1958 v zápase proti Severnému Írsku. V skupine sme mali s týmto ostrovným tímom rovnaký počet bodov. Vtedy sa hralo barážové stretnutie, lepšie skóre nám nebolo nič platné. Prehrali sme po predĺžení 1:2 a francúzsky rozhodca Buberníka vylúčil.
„Nenastúpil som celkom zdravý. Počas stretnutia som pokašliaval, a s prepáčením, odpľúval si. Rozhodca to pochopil ako urážku. O dva roky sme si to na prvých majstrovstvách Európy práve vo Francúzsku so slávnym rozhodcom Guigueom vysvetlili. Ospravedlnil sa mi.“
Medzi európskou elitou
Pre Buberníka boli I. ME 1960 vrcholom kariéry, hoci bol aj na MS o dva roky v Čile členom širšieho kádra. V kvalifikácii o postup medzi elitnú štvoricu finále ME do Marseille dal päť gólov Írom a Dánom.
Skončili sme tretí. Slováka vybrali do All Stars jedenástky šampionátu a bol náš prvý hráč, ktorý zabodoval v prestížnej ankete France Footballu o najlepšieho futbalistu kontinentu.
„Dodnes je to moja veľká pýcha. Ocitol som sa medzi takými velikánmi ako Fontaine, Di Stefano, Jašin.“
Buberník odohral v reprezentácii 23 zápasov a dal päť gólov. Záložník Červenej hviezdy mal smolu, na jeho poste hral Josef Masopust. Ten, hodnotiac slovenský futbal, povedal:
„Keby som mal vybrať vášho futbalistu storočia, rozhodoval by som sa medzi Buberníkom a Adamcom.“
Pozdrav Emilovi Pažickému
Džentlmena Buberníka vylúčil rozhodca ešte raz. V derby so Slovanom. Pri spomienke sa smeje dodnes.
„Emil Pažický niekoho z našich fauloval. Prišiel som k nemu a povedal niečo v zmysle - neblázni. Emil sa zvalil na zem ako zasiahnutý bleskom. Belmondo by to lepšie nezahral. Sudca ma vylúčil, môj protihráč vstal ako z mŕtvych a triumfálne ma vyviedol von.
V derby sme si nič nedarovali, ale bolo aj kopec žartov. Aby som nezabudol, s Emilom prežívam jeho neľahký osud v chorobe a tohto vzácneho človeka rozhodne pozdravte aj takouto cestou.
Dnes (v utorok 14. októbra - pozn. red.) má sedemdesiat šesť. Povedal som, že nad časom sa nedá zvíťaziť. Emil proti nemu bojuje ako lev. Vždy bol bojovníkom.“
