Od slávneho skratu ubehlo 25 rokov. Tyson predáva sladkosti v tvare Holyfieldovho ucha

LAS VEGAS. Nie je mnoho zápasov, ktoré sa tak silno zapísali do histórie svetového boxu. Pamätníci spomínajú na duely Muhammada Aliho, Sugara Leonarda, Marvina Haglera alebo Roberta Durana.

Ich zápasy zahŕňali strhujúce finesy, dokonalú techniku, tvrdé údery a ladnosť pohybu.

Odvetný súboj Mikea Tysona a Evandera Holyfielda sa však do kroník dostal celkom iným spôsobom.

Na zápas z júna 1997 nespomíname pre športovú kvalitu, ale z dôvodu prasknutia nervov legendárneho Tysona. Ide o jeho nechválne známe zahryznutie do Holyfieldovho ucha.

Pamätný incident dnes oslavuje štvrťstoročie. Skrat Tysona sa odohral presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Nikdy nebol ukážkový typ

V polovici deväťdesiatych rokov mal za sebou "Iron Mike" úspešnú kariéru, ale aj veľa kontroverzných okamihov. Trón ťažkej váhy ovládol ako najmladší zápasník histórie a opasok organizácií WBC, WBA a IBF obhájil viac než šesťkrát.

Súperov knokautoval ako na bežiacom páse, ak s ním niekto v ringu vydržal päť alebo šesť kôl, išlo o niečo neobvyklé.

Prišla však pre všetkých nečakaná prehra s dovtedy neznámym Busterom Douglasom a s Tysonom to začalo ísť dolu z kopca. Závislosť od kokaínu vystriedalo obvinenie zo znásilnenia, pre ktoré si odsedel vo väzení tri roky (1992-1995).

Po návrate do ringu stačilo Tysonovi zopár mesiacov a zápasov, aby každému dokázal, že to s boxom stále myslí vážne. Frank Bruno a Bruce Seldon s ním dohromady medzi šestnástimi lanami vydržali necelé štyri kolá.

Tyson získal naspäť opasok WBA a WBC.

V novemberi 1996 prišiel na rad súboj dvoch starých známych. Mike Tyson a Evander Holyfield. Už v začiatkoch ich kariér bolo jasné, že ide o najtalentovanejších amerických boxerov.

Zatiaľ čo sa od juniorských národných majstrovstiev vydali vlastnou cestou, ich spoločný súboj sa zdal byť nevyhnutný.

Tak sa aj stalo. V nevadskej aréne MGM Grand tentokrát bol v hre titul organizácie WBA. Malo ísť o jednoduchý zápas s víťazným koncom pre Tysona. Aspoň tak o tom písali médiá.

Po desiatich kolách sa stal presný opak. Holyfield pred limitom uštedril Tysonovi druhú kariérnu porážku. Zhodou okolností aj proti Busterovi Douglasovi padol ikonický boxer v desiatom kole.

Radosť z Holyfieldovho víťazstva prerušil Tysonov tím, ktorý upozorňoval na fakt, že sa v zápase strieborný medailista z olympijských hier z roku 1984 spoliehal na úmyselné nárazy hlavou do svojho protivníka.

Takpovediac išlo o predzvesť toho, čo mohli fanúšikovia očakávať v odvete.