Biely cirkus za železnou oponou. Ako vyzeral Svetový pohár na Slovensku

Článok pôvodne vyšiel 4. marca 2016, pred Svetovým pohárom v Jasnej 2024 sme ho opätovne uverejnili.

BRATISLAVA. S nápadom založiť Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní prišli počas majstrovstiev sveta 1966 v čilskom Portillu francúzsky novinár Serge Lang, francúzsky tréner Honoré Bonnet a americký tréner Bob Beattie.

• Petra Vlhová a jej kompletný program a výsledky v sezóne 2023/2024
• Petra Vlhová a priebežné poradia v sezóne 2023/2024

Predsedovi Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) Marcovi Hodlerovi sa tak zapáčil, že už 5. januára 1967 sa v nemeckom Berchtesgadene konali premiérové preteky Svetového pohára.

O dva roky neskôr sa zjazdárska špička objavila prvýkrát na Slovensku. Nerodilo sa to však ľahko.

Za všetkým hľadaj ženu

Na Slovensku sme mali peknú tradíciu zjazdárskych pretekov. Veľká cena Demänovských jaskýň (VCDJ) v Nízkych Tatrách sa prvý raz konala už 26. marca 1939.

Na svahoch Chopku - teda tam, kde aj dnes - sa premiérovo jazdila o rok neskôr. Víťazom sa vtedy stal pradedo Adama Žampu Karol Bruk.

Veľká cena Slovenska vo Vysokých Tatrách sa síce začala neskôr (prvý ročník bol v roku 1955 vo Vrátnej, všetky ďalšie už vo Vysokých Tatrách), ale už v roku 1958 súťažili na Skalnatom plese svetové esá ako Rakúšan Prawda či Francúzi Vuarnet a Adrien Duvillard.

Vo Vysokých Tatrách sa oveľa skôr ako pod Chopkom sformoval tím organizátorov, ktorý nadobúdal skúsenosti pri väčších pretekoch nielen v zjazdovom, ale aj v klasickom lyžovaní.

Dobrý chýr o nich šiel do sveta, takže Vysoké Tatry sa dočkali aj usporiadania pamätných majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 i snahy o usporiadanie zimných olympijských hier.

Biely cirkus – čo je prezývka Svetového pohára - tam zavítal už v roku 1969.

"Aj v súvislosti s kandidatúrou na MS 1970 v klasickom lyžovaní sme chodili propagovať naše preteky do zahraničia. Dostať sa medzi ľudí, ktorí rozhodovali o prideľovaní významných lyžiarskych podujatí, bol naozaj problém. Veľmi nám však pomohla šéfka medzinárodného úseku v našich organizačných výboroch Magda Holá.

Bola z nás najlepšie jazykovo vybavená. Hovorila výborne po francúzsky a cez manželku Sergea Langa sa dostala priamo k šéfovi zjazdárskeho Svetového pohára," spomína 85-ročný bývalý šéf slovenského lyžovania Ladislav Harvan.

Dlhý čas pôsobil ako jeden z hlavných organizátorov všetkých kľúčových lyžiarskych podujatí v Tatrách. Riaditeľka víkendových pretekov Svetového pohára v Jasnej Jana Palovičová je jeho dcéra.

Magda Holá v septembri oslávi už deväťdesiatku, ale rada si oživila spomienky. „Dostať Svetový pohár na Slovensko bolo záležitosťou osobných kontaktov. Serge Lang a jeho rodina boli mojimi priateľmi,” priznala.

Kamene prikrývali starými matracmi

Po úspechu MS 1970 bola situácia Slovákov jednoduchšia. Ján Mráz sa dostal do predsedníctva FIS, do štruktúr medzinárodnej federácie prenikli aj Holá a Harvan.

"Mohli sme sa tak účinnejšie propagovať, aj keď naše možnosti boli veľmi skromné. Počas kongresu FIS v roku 1971 v Opatiji, kde sme bojovali o pridelenie finále Svetového pohára 1973/74, sme päťdesiatim ľuďom rozdali pozvánky na malé pohostenie. Vo Važci nám upiekli chlieb, vo Svite pripravili klobásky, z Liptovského Mikuláša sme mali syry. Prišlo osemdesiat ľudí," hovorí Harvan.

Fabienne Serratová na trati obrovského slalomu vo Vysokých Tatrách v roku 1974.

Keď už preteky Svetového pohára Tatrám pridelili, objavili sa vážne problémy.

Ako pripraviť trate a všetko ostatné na špičkovej úrovni ako v Alpách?

„Zopár ľudí pripravovalo preteky celoročne. Ďalší pribudli posledný mesiac a v čase pretekov nás bolo spolu asi okolo 160,” spomína Ladislav Harvan.

Podľa neho bolo kľúčové, že každý chcel veľmi prispieť svojím dielom k celkovému úspechu.

"Už pri premiére SP vo Vysokých Tatrách v roku 1969 každý dychtil zažiť to. Na preteky prišlo obrovské množstvo ľudí a pretekári si prvú návštevu na Slovensku naozaj užili. Atmosféra bola u nás vždy porovnateľná aj so slávnym Hahnenkammom v Kitzbüheli. A niektoré ročníky boli mimoriadne úspešné," dodáva Magda Holá.

"Finále Svetového pohára v roku 1974 - to boli nádherné preteky. Trate boli výborne pripravené a divácka kulisa bola úžasná. Pretekárom a návštevníkom z cudziny sa páčila naša družnosť a spontánnosť. Úspechy lyžiarskych podujatí u nás boli také veľké, že sme mohli reálne získať právo usporiadať ZOH 1984 v Tatrách. Žiaľ, stranícke a štátne orgány na kandidatúru nedali súhlas," pridáva svoju spomienku Liptáčka Anna Blahutová-Droppová, ktorá na finále Svetového pohára obstála z československých reprezentantiek najlepšie (bola pätnásta v slalome).

Zaujímavé sú aj jej ďalšie slová: "K zahraničným hviezdam sme vtedy cítili obrovskú úctu a veľký rešpekt. A zároveň sme sa pred nimi hanbili, že nemáme poriadne lyže, oblečenie ani poriadnu prípravu."

FOTO: Premianti celkového poradia Svetového pohára 1973/74 vo Vysokých Tatrách - zľava Hans Hinterseer, Hanny Wenzelová, Piero Gros, Annemarie Moserová Pröllová, Monika Kasererová a Gustavo Thoeni

Podľa Harvana bolo najnáročnejšie pripraviť práve finále Svetového pohára v roku 1974.