BRATISLAVA. Za cieľovou čiarou si ľahla na zem a nemohla lapiť dych. Bol koniec a Lisa Vittozziová vedela, že jej boj sa skončil úspešne. Hoci ju to stálo mnoho fyzických i psychických síl.
Kým ležala, neuvedomila si, že jej niekto zatiaľ odopol viazanie na lyžiach. Z myšlienok ju vytrhlo oslovenie. Potom vstala a padla si do náručia s nórskou reprezentantkou.
„Ďakujem ti za všetko,“ povedala jej Vittozziová.
Bolo dojímavé sledovať ako sa v cieli posledných pretekov spolu objali dve súperky.
Ingrid Landmark Tandrevoldová bola výraznú časť sezóny líderkou Svetového pohára. Aj do dejiska posledného kola Svetového pohára v Canmore prišla ako favoritka na celkové prvenstvo.
Veľký krištáľový glóbus však napokon nezískala. Napriek tomu, ako prvá išla za Vittozziovou a blahoželala jej úspechu.
Okrem titulu najlepšej biatlonistky sezóny získala Talianka aj malé glóbusy vo vytrvalostných pretekoch a v stíhacích pretekoch.
„Bolo to náročné. Pociťovala som veľký tlak, ale snažila som sa myslieť pozitívne. Som šťastná, že sa to podarilo.
Plakala som od šťastia ako malá. Veľmi ma to dojalo. Je to pre mňa splnenie veľkého sna,“ hovorila Vittozziová pre Medzinárodnú biatlonovú úniu.
Keď dáte dievčaťu pušku, ľahko sa do nej zamiluje
Talianka tri preteky pred koncom sezóny ešte strácala na prvú priečku vo Svetovom pohári 71 bodov, čo je výrazná strata.
Víťazstvom v šprinte ju však celú zmazala. Druhým víťazstvom v stíhacích pretekoch už svoj náskok na čele zvýšila.
Pred poslednými pretekmi sezóny tak mala pred Tandrevoldovou aj Lou Jeanmonotovou náskok. Ten si dokázala udržať, hoci v nedeľu obsadila až 21. priečku. Stačilo jej to.
Treba však povedať, že celú sezónu podávala vyrovnané výkony a v streľbe sa jej takmer nik nemôže rovnať. Dosiahla úspešnosť 93 percent, čo je vysoký nadpriemer.
Pre 29-ročnú Vittozziovú je to najväčší úspech kariéry. V sezóne pritom okrem glóbusov pridala aj titul majsterky sveta vo vytrvalostných pretekoch a tri strieborné medaily.
Odmalička bola hyperaktívna a skúšala mnoho športov.
Možno trochu netradične mala blízko k futbalu. Hrávala s chlapcami a dokonca v útoku, lenže v Sappade nebol žiadny futbalový klub a tak ešte na základnej škole skúšala plávanie, tanec, lezenie aj zjazdové lyžovanie.
Pri lyžovaní si však raz zlomila holennú aj lýtkovú kosť.
„To bol zlom. Už som v tom potom nechcela pokračovať, ale kamaráti robili aj ďalšie zimné športy a tak som si vyskúšala bežky. Potom som si vyskúšala biatlon a už som s tým nedokázala prestať,“ opisovala svoju cestu k biatlonu pre Corriere della Sera.
„Keď dáte mladému dievčaťu z regiónu odkiaľ pochádzam do rúk pušku, ľahko sa do nej zamiluje. Ako malá som chodievala na jarmoky a triafala som plechovky. Bola som tam aj celý deň, kým som všetky nezostrelila,“ spomínala.
Mala panické záchvaty a chcela skončiť
Jej cesta k úspechu však nebola vôbec jednoduchá a pred pár rokmi zvažovala, že kariéru ukončí. Spadla na dno. Paradoxne to bolo po tom, čo najskôr zažiarila. V roku 2019 mala veľký krištáľový glóbus na dosah.