Z knihy Antona Zerera Hry a Sny.
Keď Marit Björgenová na konci februára 2018 prešla cieľom pretekov na 30 kilometrov klasickou technikou v Pjongčangu, svet videl niečo, čo sa už možno nikdy nezopakuje.
Tridsaťsedemročná Nórka zdvihla ruky k tvári a na okamih sa zastavila, akoby chcela vstrebať tento jedinečný moment.
Mala náskok takmer dvoch minút pred druhou pretekárkou a za sebou osemnásť rokov kariéry, ktorá ju vyniesla na samotný vrchol histórie zimných olympijských hier.
S pätnástimi olympijskými medailami sa stala najúspešnejšou zimnou olympioničkou všetkých čias. Osem zlatých, štyri strieborné a tri bronzové – čísla, ktoré prekonali aj legendárnych nórskych športovcov Ole Einara Björndalena a Björna Dählicha.
Je to príbeh odhodlania, húževnatosti a schopnosti prekonávať vlastné hranice.
Začiatky v nórskej prírode
Marit Björgenová sa narodila 21. marca 1980 v Trondheime, meste v strednom Nórsku. Vyrastala na farme v obci Rognes spolu so starším bratom a mladšou sestrou.
Spomína, že lyžovanie bolo súčasťou jej detstva od najútlejšieho veku. „Moja matka milovala lyžovanie, takže nás brávala von už vo veku dvoch alebo troch rokov,“ hovorí. „Všetkým sa nám páčilo byť vonku v prírode.“
Prvýkrát pretekala v siedmich rokoch, no vtedy ešte ani len nesnívala o olympijských víťazstvách.
„Milovala som lyžovanie a vôbec som nemyslela na medaily. Až keď som sa dostala do reprezentácie, pochopila som, že je možné byť dobrou lyžiarkou,“ vysvetľuje svoj postupný posun od detskej hry k profesionálnemu športu.
V roku 1997 sa prvýkrát ukázala na medzinárodnej scéne, keď na European Youth Olympic Days v Sundsvalle získala bronz. O dva roky neskôr debutovala na Svetovom pohári, no prvé sezóny sa niesli v znamení učenia a zbierania skúseností.
Prvé úspechy
Prvú olympijskú medailu získala už vo februári 2002 v Salt Lake City. Bolo to striebro v štafete na 4x5 kilometrov, keď Nórsko prehralo len s Nemeckom.
„Úprimne, je pre mňa ťažké si na to spomenúť! Bola som mladá, boli to moje prvé olympijské hry a ešte som sa mala veľa čo učiť,“ povedala o svojom prvom olympijskom zážitku.
Ešte v tom istom roku prišlo prvé víťazstvo vo Svetovom pohári – v šprinte voľnou technikou v Düsseldorfe. Nasledujúci rok si odniesla prvý titul majsterky sveta, opäť v šprinte.
V sezóne 2003/04 ovládla šprint Svetového pohára a celkovo skončila druhá. Šprinterské disciplíny boli jej doménou – sedem víťazstiev v sezóne získala práve v šprinte.
V roku 2005 však prišla zásadná zmena. Björgenová sa rozhodla rozšíriť svoje schopnosti aj na dlhšie behy.
Na majstrovstvách sveta 2005 v Oberstdorfe získala päť medailí, z toho tri zlaté. Prvýkrát v kariére ovládla celkové poradie Svetového pohára a získala aj malý krištáľový glóbus za dlhé behy. Titul obhájila aj v roku 2006.
Ťažké časy v Turíne
Olympijské hry 2006 v Turíne však boli pre Björgenovú veľkým sklamaním. Týždeň pred začiatkom olympiády ochorela, dostala antibiotiká a v prvých pretekoch musela pre žalúdočné problémy odstúpiť.
Z piatich štartov si odniesla len jedno striebro z desaťkilometrových pretekov. V štafete Nórky dokonca prvýkrát od roku 1988 nezískali medailu.
„Bola som chorá a unavená,“ citovali ju médiá po jej predčasnom návrate do Nórska. Bola to jej osobná priepasť, chvíľa, keď športová hviezda spoznala aj odvrátenú stránku vrcholového športu.
V rokoch 2006 až 2010 prežívala Björgenová jedno z najťažších období kariéry. Výsledky neboli také, na aké bola zvyknutá.
Jej najlepším individuálnym umiestnením na majstrovstvách sveta v rokoch 2007 a 2009 bolo deviate miesto. V sezóne 2008/09 nevyhrala ani jedny individuálne preteky Svetového pohára.
Toto obdobie ju však naučilo prijať zodpovednosť za vlastný rozvoj. Ako neskôr vysvetlila, zásadná zmena v tréningu prišla, keď opustila časté vysokointenzívne intervalové tréningy a zamerala sa na väčší objem tréningov s nižšou intenzitou.
Bol to prerod, ktorý ju priviedol k ďalším olympijským medailám.
Prelom a triumf vo Vancouveri
Zimné olympijské hry 2010 vo Vancouveri predstavovali jej triumfálny návrat. Stala sa najúspešnejšou športovkyňou hier, keď získala päť medailí – tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú.
„Bolo to tam úžasné. Spolu s priateľmi a tímom okolo mňa som zažila naozaj dobrý čas. Môžem povedať, že táto skupina je moja druhá rodina,“ hovorí o období, ktoré bolo v jej kariére veľmi dôležité.
Olympiádu začala bronzom v behu na 10 kilometrov voľnou technikou. O deň neskôr prišlo prvé olympijské zlato. V šprinte sa v dramatickom súboji postavila poľskej hviezde Justyne Kowalczykovej a po napínavom záverečnom kole vyhrala o 1,01 sekundy.
Druhé zlato priniesol skiatlon na 15 kilometrov, kde porazila Švédku Annu Haagovú aj Kowalczykovú. Tretie zlato prišlo vo štafete na 4x5 kilometrov, kde Nórky triumfovali s takou prehľadnosťou, že Björgenová mohla v cieli s nórskou vlajkou v rukách veselo preskakovať cieľovú čiaru.
Záver olympiády priniesol ešte jednu drámu. V pretekoch na 30 kilometrov klasickou technikou podľahla Kowalczykovej len o 0,3 sekundy, čo bolo jedno z najtesnejších víťazstiev v histórii olympijských bežeckých pretekov.
Za úspechy vo Vancouveri získala prestížnu Holmenkollenskú medailu, najvyššie vyznamenanie nórskeho lyžovania. V roku 2014 jej udelili aj medzinárodné ocenenie International Fair Play Mecenate Award za etické správanie, fair play a solidaritu počas celej kariéry.
Soči 2014 a materstvo
V roku 2014 v ruskom Soči pridala ďalšie tri zlaté medaily – v skiatlone, tímovom šprinte a behu na 30 kilometrov voľnou technikou.
S desiatimi olympijskými medailami sa dostala na úroveň bežkýň na lyžiach Raisy Smetaninovej a Stefanie Belmondovej, najúspešnejších zimných olympioničiek svojej doby.
Sezóna 2014/15 bola fantastická. Celkovo vyhrala Svetový pohár s náskokom neuveriteľných 784 bodov, získala malý glóbus za šprint už po piaty raz a tretíkrát ovládla dlhé behy.
Najväčším úspechom bolo víťazstvo v Tour de Ski, kde po deviatich pokusoch konečne triumfovala.
V apríli 2015 však prišlo prekvapivé oznámenie. „Mám tu bombastickú správu: budem mama. Plánujem však návrat. Mojím cieľom sú majstrovstvá sveta v Lahti,“ povedala v nórskej televízii.
26. decembra 2015 sa jej narodil syn Marius, ktorého otcom je jej dlhoročný partner Fred Börre Lundberg, dvojnásobný olympijský víťaz v severskej kombinácii z roku 1994.
Návrat po materstve bol nemenej než senzačný. Na majstrovstvách sveta 2017 v Lahti získala štyri zlaté medaily – v behu na 10 kilometrov klasickou technikou, skiatlone, behu na 30 kilometrov aj v štafete. Ukázala, že materstvo jej pridalo novú dimenziu odhodlania.
„Rodina zohrala významnú úlohu v mojej kariére. Získala som podporu od svojich blízkych. Táto podpora, vrátane toho, že môj partner Fred Börre Lundberg sa zaviazal pomôcť mi udržať tréningový režim, bola neoceniteľná,“ hovorila o období po narodení syna.
Definitívne zavŕšenie legendy
Zimné olympijské hry 2018 v Pjongčchangu sa stali dojímavým finále jednej z najväčších športových kariér všetkých čias.
Björgenová vedela, že ide o jej poslednú olympiádu. Blížila sa k tridsiatym ôsmym narodeninám, no jej túžba po úspechu bola silnejšia než kedykoľvek predtým.
Hry začala striebrom v skiatlone, keď podľahla Švédke Charlotte Kallovej o sedem sekúnd. Potom si podelila bronz s Fínkou Kristou Pärmäkoski v behu na 10 kilometrov. Vo štafete ukázala, čo v nej stále je – jej záverečná etapa bola rozhodujúca.
Porazila švédsku hviezdu Stinu Nilssonovú v napínavom finiši a priniesla Nórsku siedme olympijské zlato svojej kariéry.
Potom prišiel tímový šprint, kde spolu s Maiken Caspersenovou Fallovou získala bronz. A napokon posledný deň hier, posledné preteky jej kariéry.
„Pocit na trati bol neuveriteľný. Mojím cieľom bolo vyhrať ďalšiu olympijskú zlatú medailu a podarilo sa mi to. Vedela som tiež, že je to moja posledná olympijská jazda. A to bol veľmi emotívny pocit.
Bola som tam tri týždne a veľmi mi chýbal môj syn. Ukončiť kariéru takto bolo pre mňa nesmierne silné,“ spomínala rok po hrách.
Na výslní
V behu na 30 kilometrov klasickou technikou sa po desiatich kilometroch odpútala od pelotónu a každým metrom zvyšovala náskok. Keď prešla cieľom, viedla o takmer dve minúty.
Posadila sa a sklopila hlavu do dlaní. Komentátor BBC Ollie Williams našiel správne slová:
„Je to výnimočný okamih, ktorého sme všetci svedkami. Lepší záver si ani nemožno predstaviť. Ak je toto posledný raz, čo vidíme Marit Björgenovú na olympijských hrách, odchádza skutočne vo veľkom štýle a Nórsko bude tento moment oslavovať ešte celé dni. Bol to najväčší lyžiarsky výkon, aký si človek dokáže predstaviť. Prekročila hranice svojho športu.“
S piatimi medailami z hier bola Björgenová najúspešnejšou športovkyňou Pjongčangu. Celkovo dosiahla pätnásť olympijských medailí, čím prekonala Ole Einara Björndalena. S ôsmimi zlatými medailami sa mu vyrovnala.
Stala sa treťou najúspešnejšou olympioničkou všetkých čias – letných aj zimných hier – za Michaelom Phelpsom (28 medailí) a Larisou Latyninovou (18 medailí).
„Je to neuveriteľné, keď sa obzriem späť a vidím, čo som dokázala. Mala som úžasnú kariéru. Toto sú moje posledné olympijské hry a ukončiť to takto je jednoducho fantastické,“ povedala po víťaznom behu.
Hlas legendy
V kariére, ktorá trvala dve desaťročia, nazbierala Björgenová 114 individuálnych víťazstiev Svetového pohára – absolútny rekord. Má 26 medailí z majstrovstiev sveta, z toho 18 zlatých. Štyrikrát ovládla celkové poradie Svetového pohára (2005, 2008, 2012, 2015).
Keď hovorí o tlaku a očakávaniach, jej slová sú úprimné: „Na začiatku to bolo ťažšie. Musela som sa naučiť, že o tom, či boli preteky dobré alebo zlé, rozhodujem ja sama a nenechať to rozhodnúť médiá. Najväčší tlak prichádza od vás samých.“
O tom, čo ju vynieslo na vrchol, hovorí jednoducho: „Musíte tvrdo pracovať, aby ste dosiahli svoje ciele. Dôležitý bol aj spôsob, akým sme spolupracovali v tíme – vždy sa od seba môžete učiť, pretože každý má iné silné stránky.“
Pocty od veľkých
Keď Björgenová prekonala rekordy svojich slávnych krajanov, reakcie boli spontánne a úprimné. Ole Einar Björndalen povedal: „Môžem len gratulovať – fantastická osoba a lyžiarka. Som hrdý, že som Nór.“
Björn Dählie, možno najväčšia postava nórskeho bežeckého lyžovania deväťdesiatych rokov, napísal: „Je to najšportovejšia mama v Nórsku. Som naozaj ohromený. Klobúk dole.“
Charlotte Kallová, švédska rivalka, povedala po jedných z pretekov: „Videli sme, ako zaútočila veľmi razantne, a bolo jasné, že je vo výbornej forme. Bolo to vzrušujúce sledovať. Na Marit ma už nič neprekvapuje – je to fantastická lyžiarka.“
Björgenová však zostáva skromná. „Je ťažké vidieť seba ako legendu. Björn Dählie je niekto, koho som obdivovala od detstva. A Ole Einar? Sledovala som celú jeho kariéru. Obaja ma naozaj inšpirovali.“
VIDEO: Zostrih víťazstiev Björgenovej na ZOH
Dedičstvo tréningového úsilia
Nórski výskumníci analyzovali viac ako 8000 jej tréningových jednotiek z rokov 2000 – 2017. Zistili, že počas 19 rokov v reprezentácii natrénovala úžasných 14 300 hodín, v priemere 800 hodín ročne.
Jej tréningový režim sa vyvinul z približne 500 hodín ročne v prvých rokoch až po 950 hodín v najlepších sezónach.
Kľúčom k úspechu nebolo len množstvo tréningu, ale aj jeho neustále prispôsobovanie. Björgenová potvrdila, že metóda, ktorá funguje dnes, nemusí fungovať v budúcnosti.
Práve otvorenosť zmenám a ochota vystúpiť z komfortnej zóny jej umožnili predĺžiť kariéru na celé dve desaťročia.
„Samozrejme, bola to tvrdá práca byť na najvyššej úrovni, ale spolu s priateľmi a tímom okolo mňa som zažila naozaj skvelé časy,“ vysvetľuje.
Koniec éry
Na začiatku apríla 2018, mesiac po olympiáde, Björgenová po víťazstve v behu na päť kilometrov na národnom šampionáte oznámila koniec kariéry.
„Myslela som si, že to bude jednoduchšie povedať. Som emotívna. Bola to epocha môjho života, viac než 20 rokov. Je výnimočné povedať, že toto je moja posledná sezóna ako elitnej športovkyne,“ povedala so slzami v očiach.
„Nemám motiváciu potrebnú na to, aby som dala sto percent do ďalšej sezóny. A doma mám malého syna, ktorý čoraz viac chápe, že s ním chcem tráviť čas. Ten čas už nikdy nedostanem späť.“
Jej bývalá tímová kolegyňa Heidi Wengová vystihla, čo Björgenová znamenala pre tím.
„Je to legenda. Bola záchrannou sieťou a matkou tímu. Je frustrujúce nemať mamičku na štartovej čiare – niekoho, s kým sa dá žartovať a kto vás dokáže upokojiť.“
Vytrvalosť posúva hranice
Dnes je Marit Björgenová matkou dvoch synov. Pracuje pre svojich sponzorov, delí sa o skúsenosti, hovorí o kariére a učí sa byť trénerkou.
„Budúcnosť je pre Nórsko svetlá. Čoraz viac mladých športovcov sa dostáva na vrchol. Myslím si, že dôvodom, prečo sme takí silní, je to, že majú vzory, ktoré im ukázali cestu,“ hovorí o odkaze, ktorý po sebe zanecháva.
Mladým športovcom odkazuje: „Musia to robiť pre seba, nie pre rodičov, trénera alebo kohokoľvek iného.“
A keď sa zamýšľa nad tým, či kvôli lyžovaniu o niečo prišla, odpovedá bez ľútosti: „Nemyslím si, že som niečo zmeškala. Nebolo veľa dovoleniek ani večierkov, ale žila som život, ktorý som chcela – mohla som robiť to, čo som najviac milovala.“
Dnes lyžuje len vtedy, keď má chuť. „Keď som bola športovkyňou, nie každý tréning bol skvelý. Teraz idem bežkovať, pretože chcem ísť von a užiť si prírodu. Keď cítim, že je dosť, idem domov. A niekedy jednoducho zostanem doma.“
Marit Björgenová – železná dáma nórskeho bežeckého lyžovania, najúspešnejšia zimná olympionička histórie, matka, partnerka, inšpirácia.
Jej príbeh ukazuje, že vytrvalosť, húževnatosť a správna kombinácia talentu a práce dokážu posunúť hranice možného.
A že aj najväčšie športové legendy zostávajú ľuďmi so svojimi túžbami, obavami a snom o pokojnom živote po kariére.
