BRATISLAVA. Keď športoví pamätníci zalovia v spomienkach, možno v nich objavia aj napínavé chvíle, o ktoré sa pred 40 rokmi postarala partia šikovných dlháňov pod basketbalovými košmi.
Medzi najväčších favoritov 24. majstrovstiev Európy basketbalistov pasovali experti najmä Sovietsky zväz, Juhosláviu, o medaily malo zabojovať aj Španielsko, Taliansko či domáce Nemecko.
S mužstvom, ktoré sa napokon dostalo až do finále, nikto nerátal. Československo si muselo účasť na šampionáte s dvanástimi účastníkmi vybojovať v kvalifikácii.
Ani výsledky v základnej skupine nenaznačovali, že by sa mohla zrodiť senzácia. Československí basketbalisti však pripravili nie jedno, ale dve šokujúce prekvapenia.
Striebro zo Štuttgartu 1985 je najväčší úspech výnimočnej generácie hráčov, ktorá v 70. a 80. rokoch bavila basketbalových fanúšikov doma aj vo svete.
S príučkou v skupine
Na majstrovstvá Európy do Nemecka cestovali československí basketbalisti so skromným cieľom - skončiť do siedmeho miesta, ktoré by zaručovalo priamy postup na nasledujúci šampionát o dva roky.
Tréner Pavel Petera sa spoliehal predovšetkým na skúsených veteránov. Československo malo najstaršiu základnú päťku na turnaji - Kamil Brabenec (34 rokov), Peter Rajniak (32), Jaroslav Skála (31), Stanislav Kropilák (počas turnaja oslávil 30) a Vlastimil Havlík (28).
K nim doplnil ďalších hráčov z ligových tímov - z Prahy, Brna, Ostravy, Bratislavy a Svitu.
Prvá časť turnaja vyznela pre mužstvo ČSSR rozpačito. V úvodnom zápase skupiny síce potrápilo obhajcov titulu z Talianska (tesná prehra 80:82) a vydrelo výhru nad Izraelom (93:92), ale potom nasledovali jasné prehry s Nemeckom a Bulharskom.
Na postup do štvrťfinále potrebovalo Československo vyhrať v poslednom zápase nad Holandskom, štvrtým tímom ME 1983.
"Naši hráči (aspoň tí najlepší) už majú svoj výkonnostný zenit za sebou. Hrajú tak, ako sa to naučili pred mnohými rokmi. Ale svet hrá celkom inakšie. Modernejšie. Konkrétne s obrovským nasadením v obrane, nebojácne a dôrazne pod oboma košmi. Dostali sme príučku," písal pred súbojom proti Holanďanom denník Šport.
"Na ten zápas spomínam rád. Aj preto, že mi osobne vyšiel a prispel som k jasnému víťazstvu," hovorí Oto Matický, v čase turnaja 21-ročné "mladé ucho" československého tímu.
"Prvý raz ma zavolali do reprezentácie v roku 1983. Musím povedať, že nás mladých, mňa aj Okiho (Jiří Okáč), prijal mančaft veľmi dobre. Samozrejme, keď bolo treba niečo vybaviť, tak sme sa toho zhostili, ale nebolo to nič v štýle, hej mladý, choď po pivo."
Nad Holandskom vyhralo Československo vysoko 104:66, Matický dal v zápase 15 bodov.
Taktika sa kula v kupé
Na štvrťfinále sa basketbalisti presúvali z Leverkusenu do Štuttgartu, kde ich čakal víťaz A-skupiny, vysoko favorizovaná Juhoslávia.
Jej lídrom bol už vtedy výnimočný Dražen Petrovič, budúca superstar NBA. Len dva mesiace pred európskym šampionátom doviedol Cibonu Záhreb k triumfu vo finále Pohára európskych majstrov nad Realom Madrid.
"Nedávno sme mali v Prahe všetci hráči z tímu stretávku. Boli sme aj v Českej televízii na Barrandove, kde sme nakrúcali scénku vo vlakovom kupé. Bude z toho zaujímavý dokument. Do Štuttgartu sme totiž cestovali vlakom.
Trénera Petera si zavolal do kupé Kamila Brabenca a povedal mu, že bude špeciálne brániť Petroviča. My ostatní podkošoví hráči sme mu v tom mali aktívne pomáhať a znepríjemňovať Petrovičovi život. Bol to zaujímavý ťah, lebo Kamil bol výborný strelec, ale bránenie mu až tak moc nešlo," vysvetľuje Matický.
Juhoslovanské médiá predpovedali ľahkú záležitosť. Veteránov z Prahy mal ich tím poraziť v tréningovom tempe.
Tréner Petera bol realista. "Ešte polčas proti NSR bol veľmi dobrý, ale potom sa z družstva vytratila pohoda a herná istota. Výsledkom bola prehra s Bulharskom. Našťastie sa všetko zlepšilo v kľúčovom zápase proti Holandsku.
Prehnaný optimizmus pred ďalšími zápasmi by nebol na mieste. Zlepšila sa obranná činnosť, ale v útoku sa nám nedarí a nevyrovnaná je presnosť streľby. Nemalý problém je aj v tom, že očakávanú formu hľadá hlavná opora Kropilák, ale aj Rajniak a ďalší," vravel pre Rudé Právo.
Súboj proti Juhoslávii však obrátil všetky prognózy naruby.
Tím ČSSR viedol takmer celý zápas, ale keď v druhom polčase Juhoslovania vyrovnali na 84:84, zdalo sa, že strhnú víťazstvo na svoju stranu... Nestalo sa a senzácia bola na sveta. Brabenec podal životný výkon. Nastrieľal 32 bodov a Petroviča udržal so spoluhráčmi na 25.
Dráma proti Španielom
O dva dni neskôr nastúpilo Československo proti jednému z najlepších tímov starého kontinentu. Španieli obhajovali na turnaji striebro, na olympijských hrách 1984 v Los Angeles prehrali iba s Američanmi.
"Za Španielsko hral San Epifanio Ruiz, podľa mnohých jeden z najlepších Európanov v 80. rokoch. Podobne ako proti Juhoslávii, aj tentoraz sa nám podarilo eliminovať mozog súpera.
Hoci, treba povedať, že ešte zopár minút pred koncom sme prehrávali. Potom sa však chytil Pedro Rajniak, dal dôležité trojky a Jardo Skála zasa trestné hody. Boli sme v laufe," opisuje Matický.
VIDEO: Semifinále ME 1985 ČSSR - Španielsko
V 35. min za stavu 84:76 pre Španielov zaznel z československej striedačky pokyn zmeniť obranu z osobnej na zónovú, lebo väčšina hráčov mala už po štyri fauly.
V útoku prišli veľké chvíle Rajniaka, ktorý ďalšími trojkami ukrajoval z náskoku súpera. Španieli znervózneli a dve minúty pred koncom bolo vyrovnané 86:86.
Posledných 120 sekúnd prinieslo neskutočnú drámu. Španieli v snahe získať loptu faulovali a hráči ČSSR premieňali trestné hody. Po klaksóne vypukla obrovská eufória.
Medzi oslavujúcich hráčov a trénerov sa zamiešali fanúšikovia z hľadiska, traja západonemeckí policajti na palubovke však nezasahovali, len sa prizerali.
"Vedeli sme, že je to náš vrchol," hovorí Matický. Vo finále proti Sovietskemu zväzu držalo Československo krok s favoritom polčas, potom sa prejavila kvalita hviezd ako Arvidas Sabonis, Rimas Kurtinaitis, Alexander Volkov či Vladimir Tkačenko.
"Vtedy sme si netušili, že je to posledný veľký úspech československého basketbalu. Český sa k podobným výsledkom nedávno trochu priblížil, pre slovenský sú také méty vzdialené," dodáva Oto Matický.
Kily a Pedro boli ako bratia
Pavel Petera viedol basketbalovú reprezentáciu v rokoch 1976 až 1987. Okrem striebra z ME 1985 s ňou vybojoval aj dvakrát bronz - v roku 1977 a na domácom šampionáte v roku 1981. Po skončení trénerskej kariéry sa venoval športovej žurnalistike a dlhé roky bol šéfredaktor denníka Sport. Zomrel v roku 2013.
"Nebol tréner, ktorý by vás naučil basketbalové finty, ale ako kouč a manažér tímu bol skvelý. Z každého hráča dostal to, čo potreboval. Mal okolo seba dobrých poradcov, a čo je u trénera vzácne, dal si poradiť aj od hráčov. Prišiel dokonca aj za mnou, v tom čase 21-ročným hráčom a spýtal sa ma na názor," tvrdí Matický.
Medzi živými už nie sú ani dvaja členovia strieborného kádra, niekdajšie veľké opory Interu Bratislava Peter Rajniak a Stanislav Kropilák.
Rajniak (prezývaný Pedro) pochádzal z Liptova, Kropilák (Kily) z Kremnice. Hrali spolu už za SVŠT Bratislava, spolu prešli do Interu, s ktorým získali majstrovské tituly, nastupovali aj za reprezentáciu.
„Bol mi ako brat. Prežili sme spolu veľmi veľa, s nikým spod košov som si nebol taký blízky,“ spomínal na Rajniaka najlepší slovenský basketbalista storočia Stanislav Kropilák.
Rajniak popri basketbale zvládol aj náročné štúdium medicíny so špecializáciou internista a ordinoval ako praktický lekár. Po ME 1985 sa usadil v Luxembursku, kde hral a trénoval. Zomrel 4. februára 2000 vo veku 46 rokov na infarkt.
Kropilák, okrem toho, že vynikal v basketbale, hral aj futbal, plával, či výborne lyžoval (odtiaľ prezývka Kily po skvelom francúzskom zjazdárovi Jean-Claudovi Killym).
V 80. rokoch nastúpil viackrát za výber Európy, o. i. aj proti budúcim hviezdam NBA Jordanovi, Johnsonovi či Birdovi.
Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho v roku 1991 zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie a 18. júna 2021 ho uviedli do Siene slávy FIBA.
