Prečo patrí mládež Interu k najlepším? Je to dennodenná práca, vraví šéftréner

Mládež Interu Bratislava patrí už dlhodobo k najlepším slovenským tímom. Dokazuje to aj na európskej scéne, keď niektoré kategórie dokážu vyhrať prestížne turnaje a konkurovať tímom z vyspelých európskych krajín.

To, ako vyzerá príprava, v čom je úspech klubu, ako vidí konkurenciu na Slovensku či aké má Inter ciele do budúcej sezóny, povedal v rozhovore pre Sportnet šéftréner mládeže KAROL WIMMER.

Ako ste sa dostali k práci mládežníckeho trénera?

Oslovil ma generálny manažér Interu Michal Ondruš. Začínam už dvanástu sezónu.

Aký je rozdiel v mládežníckom a seniorskom basketbale? Na čo sa dbá viac a na čo menej?

V mládežníckom basketbale to je najmä rozvojová časť. Ale aj medzi seniormi sú mladí hráči, ktorí musia robiť veľa rozvojových vecí, či už streleckých alebo driblingových. Ale určite je tam viac taktiky.

Ako vyzerajú vaše tréningy? Zameriavate sa konkrétne na niektoré piliere alebo riešite veci komplexne?

Skôr komplexne. Máme prípravné obdobie. Musíme dobiehať nejaké veci, pretože sme boli na majstrovstvách Európy. Z týchto vecí budeme potom žiť celú sezónu. Popravde, nie je to veľký rozdiel medzi prípravou a sezónnymi tréningami. Je to zamerané na rozvoj individuálnych činností hráča a tie nejdú bez kondície a rozvoja sily. Ide to ruka v ruke.

Inter patrí k najúspešnejším klubom na Slovensku. V čom je ten najväčší úspech?

Čo viem povedať za posledné roky, je to dennodenná práca. Stále je to o tom, aby sme naučili hráčov mať rád basketbal a postupne ich rozvíjať.

Veľmi náročný je prechod do mužov. Je to ďaleká cesta. Medzi mládežníkmi hrajú hráči od približne deviatich do dvadsiatich rokov a potom je pred nimi ešte celá kariéra. Je to indiviudálne, či sa tak dokážu nastaviť. Jedinec musí mať cieľavedomosť a vytrvalosť.

V našom rozhovore povedal Marek Bulík z Prievidze, že problém slovenského basketbalu je konkurencieschopnosť. Vidíte to podobne?

Vidím to v tom, že je malá konkurencia v jednotlivých družstvách, a či rozvíjame správne typy. Máte v regióne nejaké hviezdičky, ktoré nedostávajú dennodenne po nose od svojich spoluhráčov.

Tam sa nemusia prerývať cez sitá. To je najväčší problém. Keď sa tieto hviezdy stretnú v reprezentácii, majú inú úlohu a ťažko sa jej do nej vžiť, pretože doma nemusia.

Myslím si, že celkovo nedostatok konkurencie súvisí s tým, že mám úzku kvalitu a chýba nám kvalita. To súvisí s náborom, vedením, ovplyvňovaním charakteru hráčov od malička a tiež aj popularizáciou basketbalu v spoločnosti.

Celosvetovo je druhý najpopulárnejší šport, no zaujímalo by ma, ako to vieme odmerať na Slovensku, pretože to má vplyv na príspevky zo štátneho rozpočtu.

Dobrú prácu vidieť v severských krajinách, či už Dánsko, Fínsko, Island alebo Írsko, ktoré boli hlboko pod nami a teraz sú už lepšie. Bolo by asi dobré pristáť na zemi a nespomínať z minulosti na to, akí sme dobrí, ale každý deň pracovať.

Inter mal výbornú minulú sezónu na európskej scéne. Hrá sa vám s tými klubmi lepšie?

Náš dlhodobý cieľ je hrať viac medzinárodných zápasov. Je to iné v tom, že každý má nejakú filozofiu, snaží sa ju niekde presadzovať. Kvalitné mládežnícké kluby idú od podlahy, nehľadajú v tom nejaké taktiky, ale je to skôr o schopnosti presadiť sa.

Toto je to, čo chceme rozvíjať u našich hráčov a byť rovnocenným partnerom. Je to cenné a zároveň príjemné.

Aké sú ciele mládeže Interu na európskej scéne tento rok?

Trochu sme išli do mútnych vôd, keď v niektorých kategóriách sme sa rozhodli hrať len medzinárodne. Niektoré turnaje máme už isté.

Nejdeme do toho s tým, že to chceme len vyhrať, ale aby sme mali vyrovnaného súpera a nevyhrávali ľahko. Alebo dokonca prehrali, aby sa s tým chlapci vedeli do budúcna vyrovnať. Budeme hľadať ďalšie turnaje.