BRATISLAVA. Stal sa prvým trénerom, ktorý doviedol slovenské basketbalové mužstvo do prestížnej Ligy majstrov.
Následne s ním zaznamenal aj premiérový triumf slovenského klubu v tejto súťaži, keď zdolal tím VEF Riga 92:73.
Tréner klubu Patrioti Levice Michal Madzin je trénerský unikát. V súčasnosti je jediným slovenským koučom v našej najvyššej súťaži.
Nemá ani štyridsať rokov a zbiera jeden úspech za druhým. Vedenie Patriotov si nedokáže predstaviť, že by klubovej lavičke šéfoval niekto iný.
Boli to náročné začiatky, vraví Madzin
Madzin ovládol s Levicami posledné štyri ligové sezóny, pričom každá finálová séria bola niečím špecifická. Napríklad pred dvoma rokmi sa Patriotom podaril nevídaný kúsok, keď otočili sériu s Komárnom z nepriaznivého stavu 1:3 na 4:3 na zápasy.
Naposledy zdolali Inter Bratislava v poslednom, piatom finálovom dueli na domácej palubovke.
„Ak by to niekto povedal na začiatku, tak by som až neveril, že sa to môže stať," vraví Madzin v magazíne O Baskete na JOJ Šport o svojom pôsobení v Leviciach.
Do klubu prišiel ako hlavný tréner v roku 2019. Vtedy mal len 33 rokov. Manažér klubu Ladislav Garaj priznal, že v tom čase prišiel ako divoký a prchký tréner, no postupne sa sformoval.
„Začiatky boli extrémne náročné, ale ďakujem za trpezlivosť klubu. V tom čase už boli Levice slovenský majster, takže diváci a klub si začali zvykať na úspechy," tvrdí tréner.
Narodil sa do basketbalovej rodiny
Čo ho pred šiestimi rokmi presvedčilo kývnuť na ponuku od Ladislava Garaja? „V tom čase tu bolo veľmi veľa slovenských hráčov, ktorí prichádzali do líderskeho veku. Dokázať niečo s touto skupinou slovenských hráčov bola pre mňa hlavná motivácia príchodu do Levíc," vysvetľuje Madzin.
Basketbalu sa venoval od detstva. Mal ho v krvi: „Celá rodina sme basketbalová. Skúsil som aj iné športy. Vyrastal som v Poprade, čo je športové mesto. S bratom sme skúsili všetko. Pri basketbale som ale zostal. Môj dedko, otec, mamina boli basketbalisti. Nebol veľký priestor sa tomu vyhnúť. Zapáčilo sa mi to."
Počas hráčskej kariéry bol kapitán mládežníckej reprezentácie Slovenska. Vtedy mal len 16 rokov. Dostal aj do A-tímu Svitu, no jeho hráčsky vývoj zastavili zranenia.
„Mal som obrovské zdravotné problémy. Niekedy som sa dával dlho dokopy a hneď na to sa stalo niečo ďalšie. Už počas hráčskej kariéry som sledoval trénerov a snažil som sa zapamätať si veci, ktoré sa mi páčili a následne ich aplikovať do svojej praxe. Po vážnejšom zranení som dostal príležitosť začať trénovať mládež Svitu," opisuje Madzin.
Vyrastal vedľa osobnosti
Na východe Slovenska vyrastal po boku neskoršieho štvornásobného basketbalistu roka Antona Gavela, s ktorým sú v súčasnosti považovaní za dvoch najlepších slovenských trénerov. Gavel bol pre Michala Madzina jedným z veľkých basketbalových vzorov.
„Trénoval nás jeho otec. Potom išiel Tono veľmi skoro do vyšších kategórii, pretože mal obrovskú kvalitu. Tým, že sme boli susedia, bola rivalita a súťaživosť medzi nami obrovská. Mal som ale ďalších dobrých spoluhráčov ako sú napríklad Peter Jankovič, Juraj Suja, takže vzorov som mal okolo seba veľa," tvrdí kouč.
Pred sezónou 2016/2017 sa stal Madzin hlavným trénerom tímu Iskra Svit, s ktorým sa v nasledujúcich troch rokoch vždy dostal do play off, a to zo šiesteho, piateho a štvrtého miesta, pričom sa s "Medveďmi" objavil v ročníku 2018/2019 v ligovom semifinále, kde však nestačili na neskoršieho víťaza Inter Bratislava.
Levice mu zmenili život
V lete 2019 dostal Michal Madzin príležitosť, ktorá neskôr zmenila jeho život, a to nielen basketbalový. „Prišiel som sem ako slobodný, bezdetný a momentálne mám manželku a dvoch krásnych synov. Levice mi zo všetkých stránok zostanú v srdci," priznáva tréner Patriotov.
Levický kouč má stále iba 39 rokov. Jednou z jeho obľúbených vecí trénerského remesla je, že neustále trávi čas v mladom kolektíve: „Každý, kto trávi čas v kolektíve mladých ľudí, tak má pocit, že je v ich veku. Je to benefit."
Michal Madzin sa počas posledného leta dohodol na ročnom predĺžení kontraktu s Patriotmi Levice. V minulosti dostal niekoľko ponúk zo zahraničia, no na Slovensku je viac než spokojný.
„Môj sen je podriadiť sa tomu, aby sme mohli byť stále spolu, aby som ich videl vyrastať. To je môj prvoradý sen. Štvrtý rok hráme Európsku súťaž. Veľmi ma to napĺňa a motivuje, preto nebol dôvod ísť niekde, kde nie je taká úroveň, akú hráme tu. Som hrdý a šťastný, že toho môžem byť súčasťou," zakončil kouč.
