Z lietadla rovno na štadión. Keňan zvládol tortúru s vízami a postúpil

EUGENE, BRATISLAVA. Najrýchlejší čas Freda Kerleyho v rozbehoch na 100 m na MS v histórii, finálová prehra obhajcov zlata v miešanej štafete na 4 x 400 m Američanov či nevšedná dráma šprintéra Ferdinanda Omanyalu.

To je len niekoľko zaujímavých faktov z úvodného dňa atletického svetového šampionátu, ktorý sa v piatok začal v americkom Eugene.

Kerley rýchly ako nikto pred ním

Byrokracia sa nevyhýba ani Amerike. Desiatky špičkových atlétov čakali na vstupné víza do USA do poslednej možnej chvíle.

Niektorí – ako napríklad britský bežec na 10 000 m Chris Thompson a či strieborný diskár z londýnskej olympiády 2012 Ehsan Hadadi z Iránu – ich vôbec nedostali.

Viac šťastia mal africký rekordér (9,77) a tretí najrýchlejší muž v tomto roku na 100 m (9,85) Keňan Ferdinand Omanyala.

Čakajúc dlhé hodiny v katarskej Dauhe dostal víza v poslednej možnej chvíli. Na eugenskom letiskom Mahlon Sweet Field pristál necelé tri hodiny pred začiatkom rozbehov na stovke...

Po nevyhnutných akreditačných a proticovidových procedúrach šprintoval priamo na štadión Hayward Field, kde o 19.32 h zakľakol do blokov v záverečnom VII. rozbehu.

Po 22-hodinovej namáhavej ceste z Dauhy cez Seattle do Eugene došprintoval tretí za 10,10 sekundy a postúpil priamo do sobotného semifinále.

„Vyzerá to tak, že všetci hovoria najmä o mne, no dúfam, že najmä pozitívne,“ usmieval sa po úspešne zvládnutom rozbehu Omanyala, bývalý hráč rugby.

„Už sa chcem sústrediť len na preteky a nie na to, čo sa dialo okolo mojej cesty. Hoci som nesmierne unavený, cítim, že mám svetu čo ponúknuť.“

Dvadsaťšesťročný policajt z Nairobi to však nebude mať jednoduché, lebo jeho súperi predviedli už v rozbehoch skvelé výkony.

Strieborný z tokijskej olympiády a líder svetových tabuliek Fred Kerley z USA dosiahol najlepší „rozbehový“ čas v histórii MS či OH – 9,79! Bol až o desatinu rýchlejší ako jeho krajan Trayvon Bromell (9,89)... 

Najlepší čas z Boltových jamajských nasledovníkov dosiahol celkovo tretí Oblique Seveille (9,93) a štvrtý v rozbehoch bol 19-ročný Letsile Tebogo z Botswany, ktorý zlepšil časom 9,94 o tri stotinky Bromellov oficiálny juniorský svetový rekord z roku 2014.

V Dudinciach nevyhrala, na MS áno

V Eugene v úvodný deň svetového šampionátu rozdali tri medailové kolekcie.

Premiérové zlato a zároveň prvú medailu z atletických MS pre Peru získala v chôdzi na 20 km Kimberly Garcíová Leónová.

A to aj vďaka osobnému i národnému rekordu 1:26:58 h. „Keď som na 14. kilometri zrýchlila, povedala som si: teraz alebo nikdy!“, tvrdila Garcíová Leónová.

Nová svetová šampiónka štartovala v apríli aj na tradičných chodeckých pretekoch v Dudinciach. Vtedy nevyhrala: na 35 km ju o 13 sekúnd predstihla Číňanka Čchie-jang Š'-ťie, tentoraz až tretia za Poľkou Zdzieblovou.

V mužskej chodeckej dvadsiatke obhájil zlato z Dauhy 2019 Japonec Tošikazu Jamaniši (1:19:07) pred strieborným z lanskej olympiády, krajanom Kokim Ikedom.

„Bol to môj deň,“ skonštatoval vyštudovaný fyzik, ktorý na ostrom slnku šliapal v závere v „šialenom“ tempe: posledných 5 km za 19:10 min a záverečný kilometer za 3:41 min.

Po siedmich rokoch aj so Slovákmi

Kým na 50 km mala slovenská chôdza na MS zastúpenie na všetkých šampionátoch od premiérového v roku 1983, na 20 km sa Slováci objavili na štarte po 7-ročnej pauze. Od dua Miroslav Úradník – Dominik Černý sa v ich doplnkovej disciplíne nečakali zázraky.

Obaja išli rozumne podľa svojich možností. Úradník napokon skončil časom 1:25:40 h 26. zo 45 pretekárov („Bolo to náročné, ale takticky som preteky zvládol dobre“), ďalšieho debutanta na MS Černého klasifikovali na 37. mieste (1:29:41).

„Chalani si otestovali nový model, súťažili len tri dni po zostupe z nadmorskej výšky a z výrazného tepla na sústredení v Albuquerque do nížiny a mierne lepších podmienok. Obaja dodržali taktiku, ukázali dobrú pripravenosť i bojovnosť. 

Ak dobre zregenerujú, na budúcu nedeľu to môže byť z ich pohľadu v pretekoch na 35 km ešte zaujímavejšie,“ odhadoval šéftréner SAZ Martin Pupiš.

Felixovej rozlúčku pokazili Dominikánci

Kým v chôdzi domáci Američania nemohli počítať so zlatom ani s medailou, v miešanej štafete na 4 x 400 m boli hlavní favoriti.

Predpoludním dosiahli v rozbehoch najlepší čas (3:11,75) a čakalo sa, že večer obhája titul z Dauhy. Ak by boli preteky o 20 metrov kratšie, prognózy by sa naplnili. Keby bolo keby...

Americkej finišmanke Kennedy Simonovej však došli v závere sily a pretlačili sa pred ňu Fiordaliza Cofilová z Dominikánskej republiky i Holanďanka Femke Bolová.

Z triumfálnej oslavy štrnásteho zlata medailovo najúspešnejšej atlétky v histórii MS Allyson Felixovej (na druhom úseku dosiahla čas 50,15) nič nebolo.

So skvelou kariérou i svetovými šampionátmi sa rozlúčila bronzom a úctyhodnou medailovou bilanciou 13 – 3 – 3. „Do ďalšej fázy života vstupujem s pokorou. Som atletike nesmierne vďačná za všetko, čo mi ponúkla,“ vravela dojatá Allyson Felixová.

V mužskej výška sa do finále kvalifikovali štyria víťazi Banskobystrickej latky – Katarčan Baršim (2013, 2015), Tamberi z Talianska (2016, 2021), Kubánec Zayas (2020) a Sanghyeok Woo z Kórejskej republiky (2022).

Olympijský víťaz z Tokia a miláčik Štiavniček Tamberi však mal namále a bol dvakrát na pokraji vypadnutia: 225 i 228 cm prekonal až na tretí raz.

„Tušil som, že to dnes nebude jednoduché, trápi ma technika. Ale teší ma, že s pribúdajúcimi skokmi sa zlepšovala.

Verím, že v pondelkovom finále prekvapím. Motiváciu mám obrovskú: vonku som MS ešte nikdy nevyhral,“ vravel populárny Talian prezývaný Gimbo.

Nevídané: atléti sa na tribúny nedostanú

Na atletických šampionátoch býva nepísaným pravidlom, že športovci, ktorí nesúťažia, a tiež členovia realizačných tímov, môžu prísť do hľadiska povzbudzovať svojich krajanov. V Eugene je však všetko inak.

„So skromným internátnym bývaním – nie lepším ako u nás – sme počítali. Čo nás však absolútne šokovalo je fakt, že atléti nemajú prístup do hľadiska a každá výprava má pridelených iba zopár lístkov.

Napríklad naša desaťčlenná má dva, ďalší nemajú šancu dostať sa na štadión. Ak je v atletike zaužívané tvrdiť, že športovci sú na prvom mieste, v Eugene to vôbec neplatí.

Je naozaj nepochopiteľné, že športovci nemajú šancu vidieť ani len svojich tímových kolegov...,“ neskrýval rozčarovanie šéftréner Martin Pupiš.