Jeho výkon 71,26 metra dodnes figuruje vo svetových atletických tabuľkách v hode diskom v najlepšej dvadsiatke. V Česku ani na Slovensku odvtedy nikto ďalej nehodil.
Osobný rekord dosiahol 5. mája 1985 v San José, necelý rok po olympijských hrách v inom kalifornskom meste Los Angeles.
Na nich však Imrich Bugár nemohol štartovať, účasť jemu aj ďalším športovcom z krajín socialistického tábora zatrhli politici. Legendárny atlét a rodák zo Žitného ostrova zomrel vo veku 70 rokov.
Trhal siete v hádzanej
Bugárove začiatky opísal športový novinár a spisovateľ Anton Zerer v knihe Slovenský Olymp.
Ako chlapec trhal v hádzanej siete. V školskom tíme v Trhovom Mýte vraj nasúkal v jednom zápase 28 gólov. Niektorí brankári, ktorí sa pokúsili eliminovať jeho delovky, si na nich vylámali prsty.
Atletická kariéra prírodného siláka sa zrodila takto: bol májový piatok 1970 a Imro, statný vidiecky chlapec s postavou valibuka, si po prvý raz ohmatal disk.
Dal mu ho učiteľ telocvikár Juraj Matúš a oznámil mu, že s týmto poldruhakilovým náčiním (dospelácky disk je o pol kila ťažší) bude reprezentovať školu medzi mladšími dorastencami.
„Ako sa tým hádže?“ opýtal sa nesmelo ešte nezasvätený silák s rukami ako lopaty.
„To je jedno, len aby dopadol čo najďalej,“ dostal jednoduchú a pragmatickú odpoveď.
Na druhý deň si doma za humnami disk potajme vyskúšal. V nedeľu ako malý chlapec zaobstarával kŕmenie pre kravy, chodil s otcom do lesa po drevo a zvonil v miestnom kostole.
Po modlitbe strčil disk do tašky, zavesil ju na riadidlá bicykla a z rodnej dediny Ohrady (Csallóközkürt) šliapal šesť kilometrov do Dunajskej Stredy.
Na ihrisku len vyvaľoval okále. Niektorí chlapci totiž hádzali s klasickou obrátkou, čo mu nikto predtým nevysvetlil. Ale vždy udatný a rozhodný Imro sa nezľakol. Rozkročil sa, zahnal a disk doletel na značku 35,14 cm.
Tento priekopnícky výkon nosil v pamäti. Lebo na čísla mal počítačovú hlavičku. Odmenili ho medailou z kvalitného hliníka (akože zlatá), ktorú si starostlivo zaradil do svojej rodinnej galérie a uchovával si ju.
A vedľa nej štyri obrovské medaily z najvýznamnejších svetových podujatí. Kovy z každej sorty: zlato za titul majstra sveta, olympijské striebro a dve medaily získal na majstrovstvách Európy - zlato a bronz.
Čachre v Moskve a zlato z Atén
Atletika ho chytila. Trénoval na slovnaftskom učilišti v Bratislave, ale čoskoro presídlil na vojenčinu do Dukly Praha, ktorá se stala jeho osudom.
Naučil sa po česky, keďže dovtedy hovoril prevažne rodnou maďarčinou. S odstupom rokov zabával vďačných poslucháčov historkou, ako ho v Dukle poslali kúpiť karfiol on zháňal „květák“ v kvetinárstve.
V Dukle sa ho ujal tréner Miloslav Vlček, bývalý desaťbojár. „Bol to môj druhý otec, znamenitý psychológ. Naučil ma hádzať diskom. Nič mi nezakazoval, nič neprikazoval,“ spomínal Bugár v rozhovore pre denník Sport. V disku postupne rástol a stal sa nasledovníkom Ludvíka Daněka, olympijského víťaza z Mníchova 1972.
Olympiádu v Moskve 1980 poznačil bojkot západných krajín. O výsledkoch súťaže diskárov sa dodnes polemizuje. Nad víťazom Viktorom Raščupkinom mnohí krútili hlavou.
Bugár s ním súperil pred olympiádou dvakrát a vždy ho prehodil. V olympijskom roku sa s ním nikde nestretol. Rusi ho nikam neposlali. Vraj mu to veľmi nelietalo.
„V kruhu človek cíti, že hodil ďaleko, ale centimetre sa nedajú odhadnúť,“ sťažoval sa Bugár po rokoch v Lidových novinách.
Za 66 metrov hodili náčinie traja diskári a sovietski rozhodcovia odmerali ich pokusy nasledovne: domáci Raščupkin 66,64 m, Bugár 66,38 m, a tretí Kubánec Delís 66,32 m.
„Po finále sme videli video, z ktorého bolo jasné, že rozhodcovia ubrali dobrý meter Delísovi, mne asi pol metra a niečo aj Nemcovi Schmidtovi,“ komentoval moskovské čachre Bugár.
Jeho prvé veľké zlato sa zrodilo v septembri 1982 na majstrovstvách Európy v Aténach. Po dvoch pokusoch bol jasne posledný a očami bezradne hľadal trénera.
Ako na spasenie čakal na múdru radu. Ale Vlček naňho zreval: „Vyser se na techniku – a tak som sa stal majstrom Európy,“ expresívne vyjadril Bugár motivačné nakopnutie. Tretí hod 63,18 bol vykúpením, dostal sa do osemčlenného finále a piaty bol víťazný (66,64 m).
Delís ho naháňal a nechytil
Najkrajším zážitkom a spomienkou však pre Bugára boli premiérové majstrovstvá sveta v atletike v Helsinkách 1983. Bola to výnimočná udalosť, ktorá vošla do histórie.
Na šampionáte súťažilo vyše 1500 športovcov zo 157 krajín a bol mimoriadne úspešný pre československú výpravu. Získala deväť medailí a skončila na štvrtom mieste v hodnotení krajín.
„Na majstrovstvách sveta sa vtedy zišla ešte silnejšia konkurencia než na olympiáde, navyše vo Fínsku, kde majú ľudia atletiku radi. Viedol som od prvého hodu. Kubánec Delís ma naháňal, ale nechytil. Akurát mi ho bolo trochu ľúto.
Nikdy nezískal zlato. Na olympiáde v Moskve ho oň obrali svojim zvláštnym meraním sovietski rozhodcovia a v Ríme 1987 sme už boli starí,“ opisoval Bugár pre Sportnet pred necelými troma rokmi.
Po operácii kolena vtedy strávil niekoľko týždňov na rehabilitácii v Slapoch.
„Babky ma tu spoznali, takže sa s nimi fotím a rozdal som už asi sto kalendárikov, ktoré som si dal vytlačiť práve k štyridsiatemu výročiu helsinského triumfu. Som prvý majster sveta v hode diskom, to mi nikto nevezme,“ vravel žoviálnym hlasom v telefóne.
Bojkot ho možno obral o medailu
Viacero československých atlétov si po MS v Helsinkách trúfalo zaútočiť na medailu aj na OH 1984 v Los Angeles.
Na tú však športovci zo socialistických krajín (s výnimkou Rumunska) napokon nešli. Bola to sovietska odveta za bojkot moskovských hier.
„Boli sme akurát na predolympijských pretekoch v Spojených štátoch, keď za mnou prišli novinári so správou, že Sovieti odmietli účasť na hrách. Odvetil som, že ja som Čechoslovák, takže sa ma to netýka.
O niekoľko dní sme sa pridali k bojkotu aj my. Po návrate ma potom naháňali kontráši (príslušníci kontrarozviedky ŠtB), že som sa nevhodne vyjadril,“ vysvetľoval.
Aj Bugár by na hrách patril k favoritom na medailu. „Netvrdím, že by som tam vyhral, lenže môj najslabší výkon v olympijskom roku by stačil v Los Angeles aspoň na bronzovú medailu,“ vravel pre Lidové noviny.
Doping? Čistý ako slovo božie
Diskom hádzal až do roku 1995, ale už nikdy tak ďaleko ako v San José. Po skončení kariéry kandidoval do Senátu za sociálnu demokraciu a podobne ako v diskárskom kruhu žiaril aj na tanečnom parkete v súťaži StarDance, kde to s Jitkou Šorfovou vďaka veľkým sympatiám publika dotiahli na tretie miesto.
V roku 2006 prišiel denník MF Dnes s tvrdením, že na tajnej kontrole pred MS 1987 mal pozitívny dopingový nález na metabolity metandiedonu, čo bol anabolický steroid obľúbený u socialistických športovcov.
Bugár vedomý doping odmietol: „Nechápem to, som presvedčený, že som bol čistý ako slovo božie,“ reagoval.
