Kuzminová: Je mi ľúto, že ma neprizvali ani ako konzultanta

Bola to medailová istota. Na zimných olympijských hrách priam stopercentná. Bývalá úspešná biatlonistka ANASTASIA KUZMINOVÁ spomína na svoje olympiády. Z veľkých podujatí od nej fanúšikovia úspechy už doslova očakávali.

"Viem, čo to je získavať medailu na objednávku. Keď sa vám v sezóne darí a je skvele rozbehnutá, tak fanúšikovia s medailou počítajú. Držím Peťke Vlhovej palce, aby sa jej to podarilo, a aby sama bola spokojná," vraví Kuzminová.

Po troch olympiádach budete nadchádzajúce hry v Pekingu sledovať v pozícii fanúšika. Ako to vnímate, že teraz nebudete súťažiť a sledovať súboje v televízii?

Sama sa občas pýtam: Nasťa, ak by si cestovala na olympijské hry, čo by si tam dosiahla? 

Tie štyri roky utiekli veľmi rýchlo, a v týchto ťažkých časom som mala niekedy pocit, že naša vláda športovcov pomaly trestá. A to vplýva nielen na pripravenosť vrcholových športovcov, ale aj celkovo športu.

A z toho mám možno takú nervozitu, akú sú na tom naši športovci. Možno okrem Peťky Vlhovej, ktorej všetci intenzívne držíme palce, aby zvládla tlak a očakávania. Viem, čo to je získavať medailu na objednávku.

Keď sa vám v sezóne darí a je skvele rozbehnutá, tak fanúšikovia s medailou počítajú. Držím Peťke Vlhovej palce, aby sa jej to podarilo, a aby sama bola spokojná. Medaila z olympiády nie je samozrejmosť, aj keď sa športovcovi v sezóne darí tak ako jej. 

Na čo sa najviac na pekinskej olympiáde tešíte? 

To je zákerná otázka, lebo s manželom sme sa zhodli, že olympijské a paralympijské hry sú takým časovým okienkom, keď ľudia, ktorí doteraz sledovali svoje obľúbené športy, majú možnosť sledovať akýkoľvek šport. Spoznať ho, zažiť ho. Slovensko má športovcov, ktorí vedia výsledkami prekvapiť. Napríklad v roku 2006 v Turíne nikto medailu nečakal, a získal ju Radoslav Židek.

Teraz sa budem môcť vyhovoriť, povedať - nechajte ma na pokoji, pretože olympiáda nie je len o biatlone, hoci som olympijská víťazka v biatlone. Teraz to bude pre nás taký sviatok, že si to môžeme užiť. Predtým sme boli s manželom priamo v dejisku zimných hier. Museli sme sa koncentrovať na svoje výkony a výkony tímu. Teraz sa nemusím koncentrovať na jeden šport, ale môžem si užiť všetky.

Aké sú vaše spomienky na prvú olympiádu vo Vancouvri 2010? 

Na každú olympiádu si spomínam inak. Vôbec to nie je tak, že by to bolo osem rokov tvrdej práce od 2010 do 2018. Postupne každé preteky mi prinášali novú emóciu, nové očakávania.

Z každých hier som sa niečo naučila a na nasledujúce hry som vždy prichádzala s novým vnímaním, ale aj s tým pokúsiť sa byť lepšia a kvalitnejšia pretekárka. A s pribúdajúcimi členmi rodiny som sa učila byť multifunkčným človekom, pretože som veľmi chcela byť aj dobrou mamou, aj dobrou športovkyňou. 

Na ktorú olympiádu máte najkrajšie spomienky? Pretože na každej ste vybojovali zlatú medailu.

Každé zlato bolo iné. Vo Vancouvri som získala prvé zlato. Bolo to po páde a veľkom zranení (6 týždňov pred ZOH si zlomila dve kostičky ľavej ruky – pozn. red.). Bolo to niečo rozprávkové, až zázračné. Dôkaz toho, že nič nie je nemožné. Pred prvými pretekmi, bol to práve šprint, som si povedala: ‚Nasťa, toto sú tvoje prvé olympijské hry, prvý štart a nesmieš netriafať, musíš trafiť všetko. Veď to je základ úspechu.‘

A potom som sa sama vnútri smiala. Vôbec to neboli dve nuly, a predsa sa mi podarilo vyhrať s jedným trestným kolom. Aj toto je dôkaz toho, aký je biatlon vzácny šport. Pokiaľ sa vám nedarí v jednej disciplíne, stále je nádej dotiahnuť to. Aj to bolo isté posolstvo, že vždy sa dá nájsť dôvod, prečo sa nevzdávať. Aj keď vám nevyjde nejaká časť súťaže, tak ako ste si predstavovali, ešte to neznamená, že nemôžete vyhrať zlato alebo olympijskú medailu. 

Na nasledujúce hry do Soči ste už cestovali ako obhajkyňa. Boli ste pod väčším tlakom?