Slovenský lyžiar MARTIN BENDIK má za sebou už piatu sezónu v kolotoči Svetového pohára. Dvadsaťdeväťročný špecialista na rýchlostné disciplíny prišiel nešťastne o účasť na ZOH v Pekingu, ale našiel novú motiváciu.

Stále pozitívne naladený reprezentant si dal na nasledujúcu sezónu odvážny cieľ, s ktorým sa chce zapísať do histórie slovenského lyžovania. 

Minulú sezónu ste mali smolu, keď ste sa tesne pred zimnými olympijskými hrami zranili. Ako ste sa s tým vyrovnali?

Áno, stalo sa to v ten najnevhodnejší čas tri týždne pred olympiádou. Štyri roky sa mi všetky zranenia vyhýbali.

Mrzelo ma to o to viac, že sa mi to stalo v Európskom pohári v talianskom stredisku Tarvisio, kde som na prvých troch medzičasoch viedol pred neskorším víťazom Ralphom Weberom. Bol to tréning zjazdu.

O deň skôr som bol šiesty a zjazdovka mi veľmi sedela. Spravil som však chybu, po ktorej som spadol na vnútornú lyžu. Tá sa odopla, dostala sa podo mňa a zarezala ma do stehna. Mal som šestnásť stehov vonku, desať dnu a museli mi prišívať aj sval. 

Našiel som si však nový cieľ a nové výzvy, ktoré by som chcel prekonať.

Bolo zranenie dôvodom, prečo ste sa minulý rok predstavili iba v dvoch pretekoch Svetového pohára? 

Absolvovali sme SP v Lake Louise a potom sme sa sústredili na Európsky pohár, aby sme znížili FIS-ové body pred olympiádou. Cieľom bolo, aby som mal v Pekingu štartové číslo do tridsiatky.

V Santa Catarine som zabodoval na 17. mieste, čo je moje najlepšie umiestnenie v EP. Namiesto SP vo Wengene sme vybrali EP v stredisku Tarvisio, kde som sa zranil a celý január som bol od lyžovania odstavený.

Počas olympiády sme šli tiež Európske poháre. Chcel som sa po zranení ľahšie vrátiť späť a nie hneď naskočiť do Svetového pohára. Dali sme tomu voľný priebeh. 

Boli prvé preteky po zranení náročné?