Na farmu už nechce, aj keby mal mrznúť. Čím NHL ohúrila Ružičku?

Premiérový gól v NHL strelil v piatom zápase. Dvadsaťdvaročný ADAM RUŽIČKA verí, že zásahom do siete San Jose odštartoval svoj bohatý gólový príbeh v najkvalitnejšej lige sveta. Ako v rozhovore pre SPORTNET.sk tvrdí, na farmu sa už viac vrátiť nechce.

Aké emócie s vami lomcovali po debutovom góle v NHL?

Fúú, bolo to silné. Ani som nevedel, čo mám robiť a ako sa radovať. Našťastie ku mne hneď prikorčuľovali spoluhráči, naskákali na mňa a bolo vybavené. Tie chvíle si budem pamätať do konca života.

Kto vám zobral pamätný puk?

Trevor Lewis ho priniesol kustódovi. Po zápase som sa s ním odfotil, teraz mi ho dávajú do pamätného rámčeku.

Kde si ho vystavíte?

Pôjde domov, k rodičom. Vo svojej izbe mám vitrínu s trofejami. Tam si ho dám.

Viete, čo sa dialo po vašom góle doma u rodičov?

Rodičia boli jediní, s ktorými som po zápase viac komunikoval. Najskôr sme si písali, po návrate do Calgary sme si zavolali. Gratulovali mi, boli hrdí.

Otváralo sa doma šampanské, boli slzy?

Rodičia neplakali, otec však otvoril fľašu vínka. Štrngli si s mamou a šli si ľahnúť.

Prišla vám od niekoho špeciálna gratulačná správa?

Ani nie. Najviac ma tešili správy od rodiny. Pozerajú každý môj zápas. Do tejto kategórie počítam, samozrejme, aj môjho švagra Michala Čajkovského. Sme ako bratia.

Podobne ako váš dobrý kamarát Martin Fehérváry ste na štarty v NHL dlho čakali. Na farme v AHL ste pritom žiarili, pozvánka do prvého tímu však neprichádzala. Ako ste vnímali náročné obdobie?

Každý tím NHL má k mladým hráčom iný prístup. Čakanie bolo dlhé, na druhej strane, v niečom mi to mohlo pomôcť. Do zámoria som odlietal dobre pripravený, o to viac som bol sklamaný, keď som šiel zas na farmu. Znova som musel potvrdiť, že patrím do NHL.