Sportnet

Článok

Najslávnejší maratónec Košičanov sklamal jediným – že bežal obutý

Bikila vbieha na štadión Lokomotívy pri prvenstve na Medzinárodnom maratóne mieru v roku 1961.

 <p>BRATISLAVA. Pred polstoročím vyhral v Košiciach prvý Afričan: Etiópčan Abebe Bikila, vôbec najslávnejší maratónec, aký kedy žil.</p> <p>Rok predtým ako úplne neznámy bodyguard etiópskeho cisára triumfoval na rímskej olympiáde 1960. Štvrť storočia po tom, čo Mussoliniho armáda dobyla Habeš a ako vojnovú korisť do večného mesta dovliekla žulový obelisk Axum.</p> <p>Abebe práve pod ním, dva kilometre pred cieľom, na radu svojho kouča Onniho Niskanena predĺžil krok, striasol sa posledného konkurenta, Maročana Rhadiho Ben Abdesselama a po antickej Via Appia si v žiari pochodní dobehol po zlatú medailu. Bosý!</p>

 <h3>Po 42 km mal pulz 88</h3> <p>„Fantastico!“ žasol taliansky lekár, keď prvému olympijskému šampiónovi čiernej pleti po odbehnutí 42 195 m v rekordnom čase 2:15:16,2 nameral pulz 88. „V kľude máva 45,“ poznamenal jeho švédsky tréner fínskeho pôvodu, ktorého cisár Haile Selassie koncom roku 1946 angažoval ako kouča svojej gardy.</p> <div class="sumarw left"> <h5>Zlatí z OH na MMM</h5> <div class="sumar"> <p><strong>+ Juan Carlos Zabala (</strong>Argentína), víťaz OH 1932: v Košiciach vyhral v roku 1931.</p> <p>+ <strong>Abebe Bikila</strong> (Etiópia), víťaz OH 1960 a 1964: prvý v roku 1961.</p> <p>+ <strong>Mamo Wolde</strong> (Etiópia), víťaz OH 1968: sedemnásty na MMM 1996, ale jeho mladší brat Demissie (v Tokiu 1964 desiaty a v Mníchove 1972 osemnásty) vyhral v Košiciach v roku 1969</p> <p>+ <strong>Waldemar Cierpinski</strong> (NDR), víťaz OH 1976 a 1980: v Košiciach absolvoval maratónsku premiéru aj derniéru, ale nikdy nevyhral – 1974 tretí, 1975 siedmy, 1977 tretí, v roku 1980 nedokončil a v rozlúčkovom maratóne 1985 skončil piaty.</p> </div> </div> <p>„Koľko by si bol schopný ešte bežať týmto tempom?“ spýtal sa Niskanen na lekárov podnet Abebeho. „Takých 10-15 kilometrov,“ odvetil.</p> <p>Triumfoval aj o štyri roky v Tokiu. Štyridsať dní po tom, čo mu vyoperovali slepé črevo. Už v maratónkach a zasa vo svetovom, ešte oveľa hodnotnejšom rekorde 2:12:11,2. Kým s vyše štvorminútovým odstupom dobehol prvý z jeho súperov, mal za sebou tretinu gymnastických cvikov, ktorý svet dnes pozná pod názvom strečing.</p> <p>„Bikila nie je bežecký stroj, ale je virtuóz úsporného pohybu,“ skonštatoval japonský denník Asahi Šimbun.</p> <p>V Ríme sa nezastavil ani na jednej občerstvovacej stanici. V Košiciach sa napil len na 30. kilometri. Nedopitú fľašu neodhodil, ale podal starenke stojacej pri trati, ktorá vtedy ešte viedla do Sene a späť. </p> <p>Skoro vôbec sa nepotil. „Ak si občas musel utrieť pot z čela, urobil to takým pohybom, ako keby sa zaň hanbil,“ napísal český publicista Zvonimír Šupich. Podľa Niskanena, „v Ríme stratil na váhe 50 a v Tokiu dokonca len 45 gramov“. Jeho francúzsky predchodca s alžírskymi koreňmi Alain Mimoun pribehol v Melbourne 1956 do cieľa ľahší o štyri kilá...</p> <h3>Presne 30 rokov po Zabalovi</h3> <p>„Béla-báči“ Bukovský, spiritus rector košického maratónu, mal nos na hviezdy. V tridsiatom prvom dotiahol na Slovensko prvého Argentínčana: Juana Carlosa Zabalu. V Košiciach zabehol svoj prvý maratón a o rok sa stal v Los Angeles olympijským víťazom.</p> <p>Bikila mal maratónske pedigrée: presne v ten deň – 7. augusta 1932 – sa narodil. O tom sa však dozvedel, až keď nečakane vyhral maratón na rímskej olympiáde 1960.</p> <p>Do Košíc pricestoval 30 rokov po Zabalovom triumfe. Predtým štartoval v Prahe na Behu Rudého Práva. V Československu vtedy strávil vyše tri týždne.</p> <p>Bukovský sa v šesťdesiatom treťom nečakane pobral na druhý svet, takže dnes už nikto zodpovedne nepotvrdí, kto sa najväčšmi zaslúžil o exkluzívnu návštevu. Zrejme práve on pravidelným klopkaním na všetky dvere počas pravidelných návštev „baráku“ na pražskom Poříčí, kde sídlilo vedenie čs. telovýchovy.</p> <p>Bikila odchádzal z Košíc nadšený. Aj jeho tréner. „Uvažuje sa o majstrovstvách sveta v maratónskom behu. Ak sa to podarí, budem desiatimi hlasovať za to, aby boli každý rok v Košiciach. Neviem si predstaviť, že by niekde inde mali krajšiu myšlienku, lepšiu organizáciu a väčšiu divácku kulisu,“ citoval Niskanena The Daily News.</p> <h3>Dvoje botasiek za honorár</h3> <p>O Bikilovi pred olympiádou 1960 okrem neho nikto nechyroval. Dostal sa na ňu ako náhradník za Wami Birata, najrýchlejšieho etiópskeho vytrvalca, ktorý domáci nominačný maratón v Addis Abebe nedokončil. Chopil sa šance a už ju nepustil. Tretí životný maratón, prvý v zahraničí, premenil na olympijský triumf.</p> <p>Košice čakali hýrivú hviezdu, namiesto nej prišiel skromný a málovravný askét. Muselo byť načim, aby sa mu rozochveli veľké pery pod širokým nosom a nad úzkymi fúzikmi.</p> <p>„Vyše týždňa som ho každé ráno s trénerom vozil z hotela Slovan na tréning na štadión Lokomotívy,“ spomína František Kapcár, dlhoročný spoluorganizátor košického maratónu. „Dnes už to môžem povedať: vozil som ho len tam, lebo keď som sa ho pred prvou cestou späť spýtal, či si nemá chuť zašoférovať, tak sa mu rozžiarili oči, že som mu hneď prepustil volant. Od toho dňa vozil v bielej Pobjede späť z tréningu on mňa, nie ja jeho.“</p> <p>Po jednom z tréningov chýrny, už nebohý košický rozhlasový reportér Vladimír Martinček pozval Bikilu na rozhovor.</p> <p>„Vypísal mu a hneď aj vyplatil honorár 250 korún. Abebe mi ich však vzápätí strčil do rúk s odôvodnením, že on ako amatér nesmie prevziať žiadne peniaze. Tak som mu za ne kúpil dva páry botasiek, a to už bolo v poriadku s regulami,“ smeje sa Kapcár, ktorý aj v 88 rokoch pláva a lyžuje. „Pred odletom domov mi z vďačnosti dal 40 etiópskych birrov. To zasa on narobil problémy mne. Trvalo mi možno aj pätnásť rokov, kým som si v obavách z móresov minulého režimu trúfol vo Viedni ich vymeniť a zistil, že nejde o majland...“</p> <h3>Veniec od Moniky</h3> <p>Na Bikilu majú Košičania tie najlepšie spomienky. Nový tridsaťtisícový štadión Lokomotívy bol nabitý a trať lemovali hustejšie špaliere než predtým aj potom.</p> <p>„Abebe bol veľký sympaťák,“ tvrdí Monika Kočišová – Kropáčová, začiatkom šesťdesiatych rokov slovenská rekordérka na 800 m (2:10,2), vtedy študentka medicíny, dnes už sedemdesiatnička, ktorá prednáša prešovským bakalárom.</p> <p>Pôvodne mala cestovať na tú istú rímsku olympiádu, na ktorej vyhral Bikila.</p> <p>„Zobrali mi mieru na kostým, aj vyskúšať mi ho nechali. Napokon som ju však v slzách sledovala len v televízii. Týždeň pred odletom mi zavolali, že namiesto mňa pocestuje mladučká, iba 17-ročná česká diaľkárka Vlasta Přikrylová.“</p> <p>Monika ako najlepšia košická atlétka vešala na krk vavínový veniec víťazným maratóncom.</p> <p>„Až dovtedy, kým ktosi nerozhodol, že dievčina, čo bude dekorovať bežcov, musí nosiť národný kroj,“ vraví. „To som odmietla. Ja som s víťazmi behávala záverečné metre v reprezentačnom drese, lebo som sa pokladala za atlétku, a nie folkoristku.“</p> <h3>Osudný „chrobák“</h3> <p>Bikila za svoj prvý olympijský triumf dostal od cisára prsteň. V Tokiu ho stratil, ale našla ho poctivá japonská hotelová upratovačka a poslala mu ho poštou.</p> <p>Za druhý mu Haile Selassie daroval auto – biely Volkswagen Beetle.</p> <p>Pokus o hetrik mu v Mexiku 1968 nevyšiel. Na 17. kilometri zlomila jeho vôľu zlomená kostička na priehlavku. Skôr než odstúpil, pošepol svojmu rovesníkovi Mamo Woldovi: „Odteraz je to na tebe.“</p> <p>Mamo ho nesklamal: k striebru z desaťtisícky pridal zlato z maratónu. O štyri roky v Mníchove v štyridsiatke skompletizoval zbierku maratónskym bronzom.</p> <p>Abebe mu k nemu ako prominentný hosť olympiády 1972 blahoželal už len z invalidného vozíčka.</p> <p>V jednu marcovú noc 1969 ho za volantom „chrobáka“ oslnila protiidúca cisterna a v uhýbacom manévri sa zrútil do hlbokej priekopy. Po 13 hodinách ho v nej našli v bezvedomí.</p> <p>Cisár zbuntošil svet akoby šlo o jeho syna. Špeciálom ho nechal previezť na renomovanú kliniku v britskom Stoke Mandeville. „Spojazdnili“ mu hornú časť tela, takže dokázal strieľať z luku, zúčastňoval sa dokonca aj na súťažiach paraplegikov, ale nohy, tie jeho zázračné nohy, ktoré všetci obdivovali, už nezachránili.</p> <p>Svet o nich však ďalej básni. Po jeho smrti v októbri 1973 na mozgovú mŕtvicu ešte viac než predtým. A právom.</p> <div class="clanok-plus"> <div class="clanok-plus-nadpis">Prvé čierne nohy dobehli po olympijské zlato bosé</div> <p>BRATISLAVA<strong>.</strong> Dva páry nôh pricupitali na štart olympijského maratónu 1960 na Kapitolskom námestí večného mesta až tesne pred výstrelom. Boli bosé.</p> <p>„Do poslednej chvíle sme sa schovávali v stane, ktorý slúžil ako šatňa, aby sme sa vyhli posmeškom,“ priznal po rokoch starší z dvoch bosonohých etiópskych Abebeovcov.</p> <p>Abebe Wakjira mal v čase rímskej olympiády už takmer 39 rokov, o desať viac než Abebe Bikila.</p> <p>Novinári ani o jednom nič nevedeli a po tom, čo mladší senzačne vyhral a starší dobehol siedmy, si vymysleli niekoľko historiek o tom, prečo bežali bosí.</p> <h3>Bosý bežal lepšie</h3> <p>Podľa jednej mali od cisára Haile Selassieho príkaz bežať obutí, aby nerobili Etiópii hanbu, ale maratónky si na trati vyzuli, lebo ich omínali. Podľa inej si ich ani neobuli, lebo Adidas nepoznal čísla ich nôh a tie, čo im dal, im už v tréningu spôsobili pľuzgiere.</p> <p>Pravda bola úplne iná. Tréner Niskanen ju zvečnil v ročenke švédskeho klubu Duvbo IK už v decembri 1960. Nezapadala však do zjednodušeného mediálneho scenára atletických núl, ktoré z ničoho nič zbehli z náhorných planín chudobnej krajiny a šokovali svet.</p> <p>Bikila a Wakjira prileteli do Ríma mesiac vopred a dôkladne spoznali trať: v 20-kilometrových dávkach odbehli každý úsek 4-5 krát. Naboso aj v maratónkach.</p> <p>„Ja som jazdil na aute za Bikilom a študoval jeho štýl, došľapy a meral rýchlosť kroku. Na druhom aute môj brat Arne podobne študoval Wakjiru. Bikila v obuvi robil o 5 – 6 krokov za minútu menej a jeho štýl nebol taký perfektný ako keď bežal bez nej. Preto sme rozhodli, že maratón pobežia bosí.“</p> <p>Vtedy ešte nesliedili desiatky televíznych kamier po každom detaile. Bikilove bosé nohy odhalila jedna z nich až na trati. Chodidlá mal hrubé ako podrážky a čierne ako asfalt rímskych ulíc. Už ako dieťa pomáhal otcovi, povolaním pastierovi, zaháňať stáda. Naboso prežil pol života. Až kým ho v devätnástich, keď sa s matkou presťahoval do Addis Abeby, po roku bez práce nevzali medzi kadetov cisárovej stráže.</p> <h3>Génius Niskanen</h3> <p>Niskanen bol na svoju dobu génius. Nie náhodou to ako cudzinec dotiahol až na riaditeľa športu na etiópskom ministerstve školstva a na podpredsedu atletického zväzu. Trpel s každým kadetom, ktorý si kopnutím lopty pri bosonohom futbale zlomil prst. Beh bol v porovnaní s ním bezúrazový šport. Možno vôbec prvý na svete pochopil blahodarný vplyv nadmorskej výšky na vytrvalostné schopnosti a navyše mal nos na talenty. V roku 1958 vzal s cisárovým súhlasom troch z jeho gardy na sústredenie do Švédska a dvaja z nich neskôr vyhrali maratón na troch olympiádach: po Bikilovi aj Mamo Wolde.</p> <p>„Bikila sprvu behával ako drilovaný vojak,“ konštatoval Niskanen. „Rýchlo sa však naučil behať s minimálnou stratou energie a stal sa bežcom s výnimočnou kapacitou vytrvalosti, takže pomerne čerstvý dobiehal aj do cieľa.“</p> <p>Keď Bikila začiatkom leta 1961 priletel na maratón do Osaky, prihovoril sa mu chýrny japonský podnikateľ Kihačiro Onicuka, zakladateľ firmy na výrobu športových potrieb Asics: „Vaše nohy behajú znamenite, ako mačkine labky, ale v maratónkach by ste dosiahli ešte lepšie výkony.“</p> <p>Niskanen, ktorý už vedel, že časť osackej trate má štrkový podklad, mu pritakal. Odvtedy behal obutý. Aj na jeseň v Košiciach. To bolo jediné, čím Košičanov sklamal.</p> </div>

Domov

Ďalšie športy

Atletika

Šípky

Motorizmus

Vodné športy

Americký futbal

Snooker

Golf

Olympijské

Paralympijské

Ostatné športy

2026_Winter_Olympics_logo.svg.png

ZOH 2026

Futbal

futbalnet_symbol.svg

Futbalnet

Hokej

NHL by FutbalTour

Tenis

Zimné športy

Halové športy

Cyklistika

Formula 1

Futbalové štadióny

Výsledky

Spomienky na Ligu majstrov

Život po kariére

Sportnet na východe

Blog

Športové osobnosti

Redakcia a kontakty

Vypnutie AdBlock

Podcasty

Šport v TV

Legendy ZOH

Kalendár 2026

Juraj Slafkovský

Sportnet history

Denný program

Paulína Bátovská Fialková

Liga majstrov

Nela Lopušanová

Anastasia Kuzminová

Kvalifikácia MS vo futbale 2026

Prestupy a špekulácie vo futbale

Liga národov

Mládežnícka Liga majstrov

Viktória Chladoňová

Šimon Nemec

Petra Vlhová

Mikaela Shiffrinová

Gabriela Gajanová

Rozhovory

Komentáre a glosy

Analýzy

Peter Sagan

Cristiano Ronaldo

Dalibor Dvorský

Samuel Honzek

Connor Bedard

Maxim Štrbák

Adam Gajan

Juraj Pekarčík

Martin Mišiak

Alex Čiernik

Slovenská futbalová reprezentácia

Slovenská hokejová reprezentácia

Vojna na Ukrajine

Ľudovít Klein

Martin Buday

Pelé

Filip Mešár

Adam Sýkora

Marek Hamšík

Zdeno Chára

Roger Federer

Sportnet PLUS

Udalosti týždňa

Podcast Vykroč

ONLINE: Minnesota Wild - Montreal Canadiens dnes, NHL LIVE (Juraj Slafkovský)

Minnesota Wild - Montreal Canadiens: ONLINE prenos zo zápasu NHL.

Online prenos – NHL - 1.png

S dedinským tímom vyhral Československý pohár. Zomrela trénerská legenda

NEMETH PAL_2015_9.JPG

Brutálny výkon, najlepší prestup za cenu a výkon. Slovák odstavený z reprezentácie

dominik greif.jpeg

Všetci sme kamaráti, hovorí líder. Dúfa, že Slafkovského prihrávky prídu aj k nemu

Tomáš Tatar sa usmieva počas tlačovej konferencie na zraze slovenskej hokejovej reprezentácie pred ZOH 2026. 

SR Bratislava Hokej ZOH26 Zraz Reprezentácia BAX .jpg

Keď trénoval, sledoval ho Sinner. Mladý Slovák odišiel do Česka, má ponuku aj z Harvardu

leon sloboda.jpeg

Bol som v strese. Budem šťastný alebo sklamaný, hovorí mladý biatlonista o vybojovanej miestenke

Šimon Adamov počas pretekov v Novom Meste na Morave.

SAdamovWC6ind 02.jpg

Gesto, ktoré zdvihlo tribúny. Jeho pokoj desí, mladý Slovák očaril Taliansko

2025-08-31T000000Z_478936022_MT1SIPA000D0NVID_RTRMADP_3_SIPA-USA.JPG

Svet vyvíja sane vo výskumných centrách, najlepší Slovák nemá na výber. Je to frustrujúce

Slovenský sánkár Jozef Ninis na ZOH 2022 v Pekingu. 

Jozef Ninis.jpg

Sánkovanie

Bývalý tréner Nordiques: Bratia Šťastní sa o mne na striedačke bavili po slovensky

Tréner Michel Bergeron na striedačke Quebec Nordiques.

quebec_bergeron_stastny.jpg

Čo sa vyzúvaš, si tretí! Skoky boli adrenalín, človek sa nesmie báť, vraví Sabovčík

Krasokorčuliar_Hilton_resize-7.jpg

Krasokorčuľovanie

Má lepšiu formu ako Slafkovský a v niečom vyniká. Dvorský môže mať na ZOH kľúčovú rolu

Stars Blues Hockey.jpg

Mníška, objaviteľ a Peter Šťastný. Bratia zo Slovenska sú v Quebecu stále králi

Peter Šťastný (vľavo), Marián Šťastný (v strede) a Anton Šťastný  z tímu Quebec Nordiques v zápase proti New York Islanders.

getty_stastny_quebec_islanders_Peter_marian_anton.jpg

Mladá Slovenka atakuje historický rekord. Ako juniorka zabehla druhý najrýchlejší polmaratón

626796138_1233590822190948_258097963087264496_n.jpg

VIDEO: Bravúrny vstup do sezóny. Zapletalová prekonala vlastný slovenský rekord

Slovenská atlétka Emma Zapletalová počas MS v Tokiu 2025. 

Emma Zapletalová.JPG

VIDEO: Slovenkám sa v Ostrave darilo. Frličková zabehla dva halové rekordy

frličkova.IMG-20260131-WA0016.jpg

Američanka ohrozovala vodičov. V minulosti mala aj pozitívny dopingový test

Na snímke Na snímke americká šprintérka Sha'Carri Richardsonová.

Francúzsko SR OH2024 Šport atletika 100 m ženy rozbehy .jpg

Veľká smola slovenského atléta. Utrpel zranenie a musí vynechať nadchádzajúce MS

Slovenský reprezentant v behu na 400 metrov cez prekážky Patrik Dömötör počas P-T-S.

 Patrik Dömötör.jpg

Diskusia: Najslávnejší maratónec Košičanov sklamal jediným – že bežal obutý

Atletika