Je to závisť. Čistá.
Byť na olympiáde a užívať si ovácie bolo vždy mojím snom. Hoci nadanie som na to asi nepobral.
A u nás takých športovcov ľudia príliš nemusia, všakže. Fuj, olympijský turista, hanbu robíš. Áno, aj také som počul. O tých, čo sú po zásluhe na poslednom mieste, sa hovorí s dešpektom. Chyba. A ešte aká.
Aj prehrať je umenie
Málo ľudí dnes dokáže oceniť poriadny prepadák. Pritom to nie je nič ľahké - byť na pôsobivom poslednom mieste. Len sa smejte. Čo to dalo námahy Vanesse Mae skončiť v obrovskom slalom v Soči na poslednom mieste.
Aj preto potajme držím palce tongskému bežcovi na lyžiach! Je to môj favorit.
Bodaj by aj on skončil na krásnom poslednom mieste. Bude mať čo robiť. Lebo ani konkurencia nespí na vavrínoch a tiež bude bojovať o posledné miesto.
Všetkým týmto turistom, lúzrom, atrakciám a karikatúram závidím. Aj ja chcem byť takým istým olympionikom. Som snáď od nich lepší?
Ani náhodou. To by mi tak chýbalo. Ja by som isto dokázal prehrať.
S istotou dokážem parodovať skutočný športový výkon.
Prvé podozrenie, že toto by mohol byť môj skutočný talent, som poňal neskôr. No prvé očarenie, že by som mal práve tento talent v sebe rozvíjať, som pocítil ešte počas olympiády v Sydney. Plávanie, prvá rozplavba na 100 metrov kraul.
Zabil draka a dostal pol kráľovstva