Z knihy Antona Zerera Hry a Sny.
V lyžiarskom svete ho prezývali nežne predátorsky Baby Shark. Žraločie mláďa mu sedelo ako uliate. Kjetil André Aamodt priam nevinne hltal a šrotoval úspechy.
A miloval najmä špeciality alpského kuchára. Jeho zlato na zimnej olympiáde 2006 sa zaradilo medzi historické lahôdky.
Po tretí raz vyhral na zimných hrách superobrovský slalom! A štyrmi zlatými z olympiády sa z mužov zjazdárov mohol pochváliť vôbec ako prvý a po Turíne jediný.
Po prvý raz vyhral super-G v roku 1992 v Albertville, potom o desať rokov neskôr v Salt Lake City a napokon na trati turínskej olymiády Kandahar Banchetta v Sestriere triumf opäť obhájil.
A to nevídaným spôsobom, veď skôr patril do zoznamu horúcich kandidátov na predčasný odpis. Dokonca po zjazde, kde skončil štvrtý, vynechal obľúbenú kombináciu, v ktorej bol majstrom nad majstrov.
,,V zjazde som prepásol medailu o šesť stotín. Horšie však bolo, že som si už na prvom skoku zranil koleno. Celý týždeň som vôbec nelyžoval, bol som schopný akurát spúšťať sa dolu po detských zjazdovkách. Takže som vôbec netušil, čo môžem od super-G očakávať.“
Obhajoba olympijského zlata v celej histórii hier vyšla pred ním iba jednému velikánovi: Albertovi Tombovi (v slalome na zimných hrách 1988 a 1992).
,,Rozhodol som sa správne, keď som pred superobrovským slalomom vynechal kombináciu a predĺžil čas na zotavenie. A možno ma na veľkých podujatiach sprevádza aj šťastie, ktoré však k športu patrí,“ priznal po ôsmej olympijskej medaile.
Aamodt sa k nej dopracoval, ba skôr doplazil, aj po zlomeninách a s kovovými výstuhami v oboch členkoch. Na začiatku zimy 2003 ho krkolomný pád zaradil medzi ťažkých invalidov.
Na ľadovci v Söldene si zlomil členok, potrhal kolenné väzy. Turín sa mu s pribúdajúcimi rôčikmi začal vzďaľovať míľovými krokmi. Na jednu zimu úplne vypadol z bieleho cirkusu.
Bolo mu nad slnko jasné, že v jeho veku sa doň vracia iba s obrovským odriekaním a sebazaprením. Po týchto strastiplných tortúrach napokon nádherne vzkriesil jeden zo svojich posledných športových snov.
,,Je to všetko bláznivé,“ radoval sa nezmar. ,,Pravdepodobne som najmladším i najstarším olympijským víťazom v mužskom alpskom lyžovaní. A že som nechal za sebou aj Hermanna Maiera, najlepšieho predstaviteľa super-G v histórii, tomu stále nemôžem uveriť. Je to skvelý pocit, práve pre tieto chvíle milujem šport.”
Svet musel vziať na vedomie, že najúspešnejší a najdekorovanejší lyžiar nielen olympijskej histórie v alpských disciplínach nepochádza z Álp, ale paradoxne zo Škandinávie.
Dokonca priamo zo severskej bašty Osla. Hoci pre výhodnejšie dane si trvalý pobyt zariadil v Monaku.
Päťnásobný veterán zimných hier Kjetil André Aamodt vstúpil na alpskú scénu bezmála dve desaťročia pred posledným triumfom: po prvý raz sa spustil dolu Svetovým pohárom už 22. marca 1988.
,,Bolo to úchvatný zážitok. Alberto Tomba sa práve vrátil z olympiády v Calgary, kde sa stal dvojnásobným víťazom, a ja som zrazu stál vedľa neho na jednom štarte.“
Po takmer dvoch desaťročiach sumarizoval neuveriteľnú zbierku dvadsiatich veľkých medailí (celkovo 9 – 6 – 5): osem zo zimných olympijských hier (4 – 2 – 2), dvanásť z majstrovstiev sveta (5 – 4 – 3).
Impozantný výpočet.
Okrem toho raz vyhral celkovo Svetový pohár (v zime 1993 – 1994) a všetkých jeho päť disciplín (dovedna 21). Takých alpských všeumelcov existuje dovedna iba päť.
Okrem Aamodta ešte Günther Mader (Rakúsko), Pirmin Zurbriggen (Švajčiarsko), Marc Giradelli (Luxembursko) a Bode Miller (USA).
Aamodt bol športovcom z radu stálic, nie na jednorazové použitie. Z piatich zimných olympiád vyšiel naprázdno iba v Nagane 1998. A tak o štyri roky kul pomstu, ktorá bola napokon najsladšia v jeho olympijskej bilancii. V Salt Lake sa stal dvojnásobným olympijským víťazom.
,,V kombinácii ma považovali za favorita, ale superobrovský slalom som išiel iba pre zábavu. Nemal som čo stratiť. Dá sa to povedať aj takto: chcel som si zalyžovať na dobrých tratiach.“Druhé zlato prišlo iba tri dni po kombinácii. Nemal problémy s regeneráciou?
,,Vo Svetovom pohári musíme niekedy za dva týždne zvládnuť aj desať pretekov. Na olympiáde iba päť. Pripomína mi to skôr dovolenku.“
Ako si vysvetliť Aamodtovu dlhovekú hviezdnu kariéru?
,,Neviem o nijakom recepte. Milujem tento šport, od žiackych rokov som na sebe tvrdo pracoval a teraz mi to lyžovanie kúsok po kúsku vracia.“
Po odchode zo scény mu vyšlo, že väčším počtom medailí, ako má on, sa v histórii zimných olympiád mohli pochváliť iba piati športovci: z bežeckého lyžovania Björn Dählie (12), Raisa Smetaninová (10), Sixten Jernberg, Ľubov Jegorovová a z biatlonu Ole Einar Björndalen (9). A rovnako ako on má aj ďalšia bežkyňa Galina Kulakovová.
VIDEO: Zostrih jázd Aamodta
Ako naložíte s dvadsiatou medailou, opýtali sa ho trochu provokatívne na turínskej tlačovke?
,,Viem, čo neurobím. Nedám ju domov otcovi...“
Zdôraznil to síce položartom-polovážne, no jeho odpoveď skrývala aj isté trpké pozadie. Jeho otec, zamestnanec olympijského tréningového centra v Osle, totiž celú predchádzajúcu zbierku devätnástich medailí požičal a o dva dni ju zlodeji ukradli.
,,Aj tak trčali celý čas v zásuvke a nik sa o nej nezaujímal,“ tváril sa ich majiteľ, akoby si z tejto straty nerobil ťažkú hlavu. ,,Bezprostredne po tom, ako ich ukradli, som bol smutný, ale povedal som si, že je to iba bezcenný kúsok kovu, podstatné sú spomienky a skúsenosti.“
A potom naladil na humornú strunu:
,,Ktovie, či ich vôbec niekto ukradol. Možno ich aj otec potajomky predal. O týždeň neskôr totiž jazdil na novom Porsche Cayenne...“
Ako najradšej oslavuje tento pohodový človek úspech?
,,V horizontálnej polohe. Ak získate niečo veľké, najlepšie je ľahnúť si a jednoducho vychutnávať krásny pocit vo svojom vnútri.“
Nerozlučnú dvojicu tvorili odjakživa dvaja súputnícki vikingovia Lasse Kjus a Kjetil André Aamodt. Keď sa zrátajú dohromady všetky ich medaily zo zimných olympiád a majstrovstiev sveta, je to nevídaná kôpka – až 36 exemplárov (20 Aamodt, 16 Kjus). V alpskom lyžovaní o nich hovorili:
,,Tí z najrýchejšej izby.“
Alebo: Losie duo.
Pravda, aj medzi nich sa vkradli krízové obdobia. Ako v roku 1999, keď zaúradovala ponorková nemoc. Na čas si museli od seba odpočinúť. Kjetil s nádychom irónie vyčítal spolunocľažníkovi, že s ním nie je nijaká reč, lebo je jednostaj nalepený na televízore.
O jedinečný kúsok, čosi ako svetový rekord, sa Kjus postaral od 2. do 12. februára na svetovom šampionáte 1999 v coloradskom zimnom stredisku Vail v Rocky Mountains. V každej z piatich disciplín získal medailu!
Päťhviezdičkový zjazdár. Celkové resumé: dve zlaté (superobrovský slalom a obrovský slalom) a tri strieborné (zjazd, slalom a kombinácia).
Olympijským víťazom sa Kjus stal doma – v Lillehammeri roku 1994 vyhral kombináciu. Bolo to veľký deň alpskej slávy v Škandinávii! Na stupňoch víťazov trónili hneď traja Nóri (druhý Aamodt, tretí Harald Christen Strand-Nilsen). Nevídané severské číslo v alpskom cirkuse!
Na konci olympijskej zimy 2006 sa Kjus natrvalo vysťahoval a parťáka opustil so slovami:
,,Jedno oko smúti, druhé sa raduje...“
Kjetil André bol vždy veselá kopa. Keď novinári neprestajne omieľali otázky, kedy mieni nasledovať Kjusa, duchaplne ich odbavoval:
,,Možno budeme s Hermannom Maierom bojovať o olympijské zlato aj v roku 2014.“
A že chladní Severania...
Aamodt ostal sám, ale nie dlho. Aj jeho športový čas sa naplnil. Po olympijskej zime 2006 musel zasa pod chirurgický skalpel. Poškodená chrupavka v kolene. Stihol však 29. januára 2006 prekonať o jeden štart rekord v počte pretekov v seriáli Svetového pohára, ktorý držal Marc Girardelli so 437 účasťami. Nór posunul rekord na 444.
,,Otázka neznie: čo ma bolí, ale čo ma ešte nebolí,“ priznal na odchode.
Desať mesiacov po Kjusovi to zapichol aj on. V zime 2006 – 2007 nepridal už ani jeden štart. Keď ho v januári 2007 vyhlásili za najúspešnejšieho nórskeho športovca roku 2006, oznámil so slzami v očiach:
,,Dlho som po olympiáde rozmýšľal, ako ďalej. Cítim sa fyzicky aj psychicky unavený. Mám 35 rokov a rodinu. Je čas skončiť.“
Muž, ktorý zabehol polmaratón za hodinu a dvadsať minút, manžel bývalej baletky a modernej gymnastky Stiny Ostvoldovej prehodnotil svoje životné priority.
,,Mám krásnu dcérku Erle. Rád by som ju videl rásť.“
