Z Dukly ho vyhodili bez vysvetlenia. Slovenský atlét cíti v Riu zadosťučinenie

BRATISLAVA. V súčasnosti sa pokojne mohol venovať identifikácii mikroorganizmov pomocou DNA alebo pripravovať nové klonovacie systémy. Martin Kučera vyštudoval molekulárnu biológiu. Skončil s červeným diplomom.

Vybral si však iné odvetvie, ktoré si vyžaduje množstvo odriekania, potu a v jeho prípade aj bolesti.

„Vždy som mal k vede blízko. Po dokončení štúdia ma to tiahlo viac k atletike. Bol som na vrchole dovtedajšej kariéry. Rozhodlo volanie srdca a vidina olympiády,“ vyhlásil 26-ročný športovec.

Mohol byť výborným diaľkarom

Jeho meno športovej verejnosti na Slovensku dlho nič nehovorilo. Zlom nastal až pred mesiacom. Na majstrovstvách Európy v Amsterdame skončil na 400 m cez prekážky siedmy. Navyše si v semifinále časom 49,08 s zabezpečil miestenku do Ria.

„Po dobehnutí mi tréner Lopuchovský kričal, že to mám v suchu. Keď sa objavil na svetelnej tabuli výsledný čas, cítil som veľkú eufóriu,“ priznal.

„V detstve na olympiádu ešte nemyslíte. Vtedy športujete len pre radosť. Odkedy som v profesionálnom atletickom kolotoči, olympijské hry sa stali mojím najväčším snom. Keď som ich v sledoval v televízii, povedal som si, že raz by bolo úžasné na nich štartovať.“

V začiatkoch si dokonca mohol vyberať v akej disciplíne. Vyznačoval sa všestrannosťou. V pätnástich skákal do výšky. Na mládežníckych hrách v Coventry získal výkonom 180 cm bronz.

Popritom behával aj cez prekážky na 110 metrov. Neskôr ho zlákal skok do diaľky. Jeho osobný rekord je 704 cm.

„Mohol som byť perspektívny diaľkar. V osemnástich sa mi začali ťažkosti s kolenom. S dlhými skokmi som sa musel rozlúčiť,“ spomína.

S atletikou skončiť nemienil. Vznikol nápad, že vyskúša 400 m cez prekážky. Prvú hladkú štvorstovku zabehol za solídnych 49,26.

Dukla ho nepodržala, stratil zázemie