Čísla 21, 26, 38 a 81. V klube výnimočných sú aj štyria Slováci

BRATISLAVA. Nebyť pandémie koronavírusu, v zámorskej NHL by v týchto dňoch vrcholil boj o miestenky v play off.

Lenže arény sú zavreté, organy stíchli a rolby oddychujú zaparkované kdesi v kúte. Hokejoví reportéri preto vytiahli spomienky, špekulácie alebo zaujímavé ankety.

V jednej z nich vyberal športový portál The Athletic najlepších hráčov s konkrétnym číslom na drese. O najlepšej 99 v histórii nikto nepochybuje.

Wayne Gretzky bol unikát. Ale čo ostatní?

Do klubu výnimočných vybrali zámorskí experti aj 31 Európanov a medzi nimi štvoricu hokejistov zo Slovenska.

Čierny Jastrab z Liptova

„Ak by som v detstve neodišiel z Československa, možno by som sa stal vojakom, vstúpil by som do komunistickej strany alebo s mojou povahou by ma asi poslali na Sibír,“ tvrdil Stan Mikita vo svojej autobiografii Naveky Čiernym jastrabom (Forever a Blackhawk).

V ankete The Athletic ho zvolili za najlepšie číslo 21 v histórii NHL. V hlasovaní tesne zdolal Švédov Petra Forsberga a Borjeho Salminga.

Malý Stanko Gvoth vyrastal od roku 1940 v malej liptovskej dedinke Sokolče (v roku 1975 ju zatopila Liptovská Mara) a o hokej nejavil takmer žiadny záujem.

„Moju pozornosť priťahovali iba korčule, ktoré patrili staršiemu bratovi Jurajovi. Tak som si ich jedného dňa – keď brat nebol nablízku – vyskúšal. Aspoň trikrát som spadol na chrbát a potom som potajomky vrátil korčule na miesto,“ spomínal Mikita v autobiografii.

„Mojou smolou bolo, že som v nich kráčal aj po kameňoch, takže brat si všimol otupené hrany. Spýtal sa ma, či som si ich požičal. Odvetil som, že nie. Ale brat mi pohrozil, že ak klamem, dostanem výprask.

Tak som sa priznal, že som ich mal dvadsať minút. Bola to pravda. Na dlhý čas som na korčule a hokej zabudol,“ opisoval.

Niekoľko mesiacov po tejto príhode už osemročný chlapec z Liptova cestoval na lodi Carinthia do Kanady.

Vzal ho tam strýko Joe Mikita s manželkou Annou, ktorí pred druhou svetovou vojnou odišli z Československa a usadili sa v kanadskom mestečku St. Catharines.

Joe a Anna nemali vlastné deti. Keď sa Joeovej sestre Emílii v Sokolčiach narodil syn Juraj, poslali na Slovensko list, v ktorom zablahoželali a navrhli, že ak do rodiny pribudne ďalšie dieťa, adoptujú si ho a vezmú do Kanady.

Osud malého Stanka Gvotha bol spečatený.

Keď sa v sezóne 1979/1980 Mikita lúčil s kariérou, jeho osobné štatistiky sa zastavili na číslach 1394 zápasov (všetky odohral v drese Chicago Blackhawks), 541 gólov, 926 asistencií a 1467 bodov.

Dvakrát dostal Lady Byng Memorial Trophy pre najslušnejšieho hokejistu ligy, dvakrát získal aj Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča a štyrikrát Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hokejistu NHL.

Šťastní boli atrakciou NHL

Viedenskými ulicami sa šialene rúti kolóna s policajným sprievodom. Smer – letisko vo Schwechate.

V autách nesedia politické špičky ani prísne strážení zločinci, ale dvaja slovenskí hokejisti a manželka jedného z nich.