BRATISLAVA. Vo veku 73 rokov podľahol rakovine najslávnejší športovec Rakúska všetkých čias Anton „Toni" Sailer. Kariéra rodáka z Kitzbühelu bola krátka, ale plodná. Ukončil ju v 23 rokoch, mal na konte vyše 170 výhier, tri olympijské prvenstvá a sedem titulov majstra sveta.
Veľká strata Rakúska
Smrť otriasla Rakúskom. Prezident Heinz Fischer vyzdvihol „prínos športovca, ktorý sa stal legendou počas života". „Osobnosť, ktorá vynikala príkladným životom. Bol hrdinom krajiny," dodal kancelár Faymann.
„Nebol známy iba pre športové úspechy, ale aj pre ľudskosť. Obdivuhodné bolo, ako znášal chorobu," povedal prezident lyžiarskeho zväzu Schröcksnadel.
„Už ako malý chlapec som chcel byť ako on," hovorí olympijský víťaz Franz Klammer. „Stretnutia s Tonim mám nezabudnuteľne vryté v pamäti," pridal štvornásobný víťaz Svetového pohára Hermann Maier.
Javiskom najväčšej slávy boli olympijské hry v Cortine d 'Ampezzo 1956. Ako prvý v histórii zvíťazil vo všetkých troch disciplínach, čo zopakoval už iba Francúz Jean-Claude Killy.
Vyhral s doteraz neprekonanými náskokmi od 4 do 6,2 sekundy. Nad jeho suverenitou sa tajil dych. Na oslave s rodičmi vyhlásil: „Ešteže mám tri zlaté. Jedna je tebe, mami, druhá pre teba, oci. A tú tretiu si nechám."
Spoznal aj odvrátenú stranu šťastia. V roku 2000 mu zomrela manželka Gabriele a on sa podrobil chemoterapii mozgového nádoru. „Každý deň nad nami slnko nesvieti, ale nemá zmysel nariekať," tvrdil milovník klasickej hudby, cyklistiky, horskej turistiky a formuly 1. Najväčšou vášňou po lyžovaní bol golf. Nenaplneným snom zostal výstup na Mount Everest.
Odchovanec Hahnenkammu
Narodil sa pod Hahnenkammom, odchoval ho tvrdý Streif. Od dvoch rokov radšej lyžoval, ako chodil. V jedenástich po prvý raz vôbec zdolal svojho otca.
Od malička bol ako živé striebro. Vraveli, že trénuje ako diabol. Vynikal odvahou a technikou. „Nikdy som nepremýšľal, ako prejsť bránkou. To musí byť v krvi. Musíte to robiť bleskovo, bez zaváhania, automaticky."
Na šampionáte v roku 1958 triumfoval v čase, keď skúšal hereckú kariéru. Potom prestúpil k profesionálom. Od nich ho odlákalo strieborné plátno. Stal sa z neho herec a spevák.
Pred olympiádou 1964 uvažoval o reamaterizácii, čo mu funkcionári lyžovania zamietli, a vrátil sa začiatkom sedemdesiatych rokov. Reprezentáciu znovu postavil na nohy. Pracoval v alpskej komisii lyžiarskej federácie. V roku 1985 mu udelili Olympijský rad.
„Do prvej kategórie lyžiarov radím tých, ktorí sa vždy a za každých okolností usilujú o víťazstvo a do druhej tých, ktorým stačí prebojovať sa do reprezentácie," hovorieval.
Do ktorej možno zaradiť Toniho isto netreba pochybovať.
