Vlhová: Keby sme mali s Veronikou spoločný tím, až vtedy by ste videli našu silu

Historicky prvýkrát boli slovenské lyžiarky na dvoch najvyšších stupienkoch v pretekoch Svetového pohára. Ako to vnímate?

„Sme šťastné, že sa nám to podarilo. Teraz to bolo všetko na mne, lebo Veronika jazdí stabilne výborne. Ja som bola raz hore, inokedy dole. Som hrdá na seba, že som išla kvalitnú jazdu a ukázala, že na to mám. Tréner mi môže pomôcť, ale v pretekoch je to len na mne. On môže ísť domov a pozerať to v televízii.“

Po Semmeringu ste hovorili, že svoju formu nedokážete preniesť do súťaže. Teraz sa vám to v druhej jazde podarilo. Pomôže vám to psychicky do ďalších pretekov?

„V prvej sedmičke vie každá pretekárka lyžovať. Ja som v takej pozícii, že je všetko o hlave a o tom, ako sa s tým dokážem vyrovnať. Na prehliadke druhého kola som si povedala, že musím ísť naplno, nech sa stane čokoľvek. Nechcela som prísť do cieľa s pocitom, že som mala urobiť niečo inak. To je už neskoro. Keď som videla trénera, aký je šťastný, bola som šťastná dvojnásobne.“

Po prvom kole váš taliansky tréner Livio Magoni povedal, že ste boli ako slon. Čo ste si od neho vypočuli po druhej jazde?

„Pred druhým kolom mi povedal, že mám ísť s takým pocitom, ako by som bola posledná na štarte a chcem zvíťaziť. Po pretekoch nemusel nič hovoriť. Stačilo mi vidieť jeho oči. On je presne taký istý ako ja. Veľmi chce víťaziť. Aj preto bol po prvom kole nahnevaný, lebo vie, na čo mám. Keď videl moju prvú jazdu, myslel, že skolabuje.“

Váš otec po pretekoch povedal, že by chcel, aby ste spolu s Veronikou mohli súťažiť ďalších sedem rokov. Je to aj vaše želanie?