Mama robí bum-bum, vraví syn. Rehák Štefečekovej pomohlo, že nebola pod tlakom

BRATISLAVA. Slovenská reprezentantka v športovej streľbe Zuzana Rehák Štefečeková sa z nedávneho šampionátu v juhokórejskom Čchangwone vrátila ovenčená dvomi titulmi majsterky sveta.

Len niekoľko týždňov predtým triumfovala aj na majstrovstvách Európy v Rakúsku, kde si okrem zlata v trape žien vybojovala i dve strieborné a jednu bronzovú medailu.

O jej posledných úspechoch, životnej forme, olympijských hrách v Tokiu 2020, ale aj o jej streleckých začiatkoch či synovi Nathanovi, ktorý už nechýba na takmer žiadnych pretekoch úspešnej mamy, porozprávala Rehák Štefečeková v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Titul po ôsmich rokoch

Pred štartom MS v Čchangwone sa Rehák Štefečekovej o zlatých medailách z trapu žien a tímového mixu ani len nesnívalo.

"Snažím sa pred pretekmi nesnívať. Po týchto v Kórejskej republike sme sa však s trénerom rozprávali, či si vôbec vedel niečo také predstaviť, na čo on odvetil, že on o tom sníval," priznala.

"Ale opakujem, osobne nikdy dopredu niečo také neriešim, pretože vždy sa môže stať, že nepostúpim z kvalifikácie do finále. Stať sa môže vždy hocičo. Takže radšej nikdy na také niečo nemyslím, a o to viac sa teším, keď sa to potom podarí," pokračovala.

V individuálnej disciplíne to bol pre slovenskú reprezentantku druhý titul majsterky sveta, pričom z toho prvého sa tešila ešte pred ôsmimi rokmi na šampionáte v Mníchove.

"Svojím spôsobom sú rovnaké. Vybojovala som si vďaka nim olympijskú miestenku, v oboch prípadoch som sa vo finále stretla s čínskou súperkou a teraz a aj vtedy v Nemecku rozhodoval o víťazstve až posledný terč," zaspomínala.

"Ak by som ich porovnala z osobnostnej stránky, v súčasnosti som už o poznanie vyzretejšia ako pred rokmi a nemala som v sebe akýsi blok, že musím stoj čo stoj vyhrať. Skôr to bolo naopak, hovorila som si, že bude ako bude a možno práve v tom som mala v porovnaní s ostatnými finalistkami psychicky navrch," prezradila.

Mimoriadne pozoruhodné sú tohtosezónne Rehák Štefečekovej výkony a výsledky v dvojitom trape. V disciplíne, v ktorej na vrcholnom podujatí naposledy štartovala v roku 2003, sa v auguste stala vicemajsterkou Európy.

"Išla som do toho bez nejakých očakávaní, a práve to bolo pre mňa oslobodzujúce. Nejaký tréning v dvojitom trape som absolvovala v júni na Malte, no a určitú rolu v tom zohralo aj zopár nedávnych rád od špecialistu na túto disciplínu, môjho krajana Huberta Olejníka," prezradila 34-ročná nitrianska rodáčka.

Mama robí bum-bum

Neodmysliteľnou súčasťou života najlepšej slovenskej trapistky je už takmer dva a pol roka jej syn Nathan. "Vzhľadom na to, že je odjakživa bezproblémové dieťa, mesiac po pôrode som začala už trénovať a všade tak chodí so mnou," prezradila.

"Dnes ho už na strelnici všetci poznajú, on si tiež pamätá čoraz viac ľudí, a tak moji kamaráti sú už aj jeho priatelia. A keď náhodou nie som chvíľu s ním a opýtate sa ho, kde som, pričom som odbehla napríklad do obchodu, tak vám odpovie, že robím bum-bum," pokračovala Rehák Štefečeková.

Na otázku, či by mohol ísť Nathan raz v jej šľapajach, odpovedala: "Zatiaľ to veľmi športovo z jeho strany nevyzerá, no uvidíme. Podstatné je, aby bol spokojný s tým, čo si vyberie a čomu sa bude v budúcnosti venovať."

Rehák Štefečeková sa v doterajšej kariére tešila zo zisku titulov majsterky sveta i Európy, no olympijské zlato jej v zbierke stále chýba. Na svojom konte má dve strieborné medaily z OH v Pekingu 2008 a Londýna 2012.

Pomýšľa na najcennejší kov z najbližšej olympiády v Tokiu?

"Tvrdo som pracovala na tom, aby som si účasť na olympijských hrách v Japonsku vybojovala. To sa mi podarilo. Rozprávať však teraz o tom, že snívam o zlate z olympiády, to nie. To nie je môj štýl. Ja si chcem po Tokiu povedať, že som urobila maximum a som spokojná. Či to bude finále, či to bude medaila, všetko je v Božích rukách," dodala.