Jeho oslavu gólu obklopujú mýty. Petráš sa prežehnal ako prvý

PRIEVIDZA. Rodák z Necpál s horúčkou utiekol z nemo­c­nice, pražskej Dukle dal tri góly a vrátil sa do postele akoby nič.

Ladislav Petráš vyparatil stovky podobných kúskov, i preto ho fanúšikovia milovali.

„Taký talent sa rodí raz za sto rokov,“ opísal Petráša majster Európy z roku 1976 Ladislav Jurkemik.

Šoumen, zabávač, umelec, driblér. Aj to vystihuje Petráša, jedného z najlepších futbalistov v slovenských dejinách.

„Futbal bol pre mňa vždy hrou. Stále som sa snažil vymýšľať niečo nové, hlavne kvôli divákom. Nemám rád opatrnosť, keď sa nič neriskuje. Vtedy sa táto krásna hra stáva stereotypnou,“ vravel 73-ročný Petráš.

Prežehnal sa

Práve on je jediným slovenským futbalistom, ktorý dal gól na svetovom šampionáte v zápase proti Brazílii.

Bolo to 3. júna 1970 na štadióne Jalisco v Guadalajare. Ubehlo odvtedy päťdesiat rokov.

Tím vedený Pelém turnaj nakoniec vyhral a je považovaný za najlepší v dejinách futbalu.

Petráša preslávil nielen gól, ale aj jeho oslava, ktorú obklopujú mýty.

Rozbehol sa k ľavej postrannej čiare, pri nej si kľakol, prežehnal sa a zotrval akoby v modlitbe. Až do momentu, kým ho nepribehol objať Jozef Adamec, spoluhráč z útoku.

„Bolo to spontánne. Niekto vyskakuje, niekto robí saltá, niekto kotrmelce,“ reagoval neskôr Petráš.

Mohol si to dať patentovať

Dnes to robia futbalisti bežne, no Petráš bol prvým futbalistom, ktorý niečo také spravil – a to si dovolil za čias socializmu.

To isté zopakoval Petráš aj v zápase proti Rumunsku. A potom ho vo finále napodobnil legendárny Brazílčan Jairzinho.

„Keby som chcel byť múdry, tak si to dám patentovať. A mohol som zarobiť viac ako na futbale,“ reagoval s úsmevom Petráš.

Zápas proti Brazílii sa hral vo vysokej ej nadmorskej výške a redšom vzduchu.

Prvý polčas sa skončil 1:1, ale v priebehu druhého už starší hráči nestíhali.

Chýbal im kyslík.

Trebárs Karol Dobiaš priznal, že vydržal do 80. minúty, ale potom už prestával vidieť. Brazília nakoniec vyhrala 4:1.

Svetový šampionát 1970 v Mexiku síce Československu nevyšiel, ale Petráša preslávil - dal oba góly reprezentácie.

Pri Aztéckom štadióne v México City mu postavili sochu – rovnakú poctu dostali iba najlepší hráči tímu. V Guadalajare pomenovali po Petrášovi aj ulicu.

„A z Brazílie mi prišiel list, kde mi oznamovali, že jeden tatko po mne pomenoval syna, ktorý sa mu práve vtedy narodil. Takže niekde tam ďaleko celé roky pobehuje nejaký Petráš,“ smeje sa.

Pôsobil ležérne

Tradovalo sa o ňom, že je lajdák, ktorému sa nechce tvrdo trénovať a nedodržiava životosprávu.

„Laco nabehal v zápase dva kilometre, z toho jeden cestou na ihrisko a späť do šatne. Keď však zapol, beda súperovi,“ opísal Petráša už zosnulý legendárny tréner Michal Vičan.

Petráš sa na prvý pohľad na ihrisku flákal. Nejavil záujem o hru, prechádzal sa, občas zavtipkoval smerom k divákom.

„Uznávam, behal som menej ako ostatní a možno aj menej bojoval. Šetril som sa na rozhodujúce okamihy zápasu – tam som zapol naplno. Ak by som sa zmenil, nedosiahol by som vo futbale nič,“ reagoval Petráš.