Nastúpili ste na hrote útoku ako v zápase s Nemeckom. Stáva sa z ofenzívneho stredopoliara útočník?
„Nie som čistá deviatka. Som futbalista, ktorý má rád kombináciu a chce hrať s loptou. Celý čas padám medzi stredopoliarov. Do behu si loptu príliš nepýtam.“
Ako sa vám hralo proti robustným ruským obrancom?
„Boli nepríjemní. Ťažko sa mi proti ním presadzovalo. Rusi boli silní na lopte. My sme hrali kompaktne a ukázali svoj charakter.“
Keď ste v 67. minúte schádzali z ihriska, mali ste nabehaných najviac spomedzi všetkých hráčov. Cítili ste to?
„Som na to zvyknutý aj z Legie Varšava. Nabehám vždy najviac. Rád by som behal šesť kilometrov za zápas a dal tri góly. Keď sa musím pre mužstvo obetovať, nie je to problém. Hrám za Slovensko, svoju krajinu. To je dostatočný dôvod, aby som behal.“
Vydržali by ste na ihrisku aj dlhšie alebo ste už toho mali dosť?
„Vydržal. Bolo to však dobré striedanie. Potrebovali sme oživiť útok, aby sme mali silu na protiútoky.“
Ako ste prežívali posledné minúty na striedačke?
„Boli to veľké tlaky, ale tréner ich určite pociťoval ešte viac. Bolo to ťažké, ale zvládli sme to. Museli sme vyhrať. Tri body nám psychicky pomôžu.“
Čo ste si hovorili počas dvojgólového náskoku cez polčas?
„Tréner sa nás snažil povzbudzovať a kapitán Škrtel prízvukoval, aby sme hrali, akoby bolo 0:0, nech z toho neurobíme drámu.“
V prvom zápase ste skórovali, v druhom ste hrali opäť s ľahkosťou. Akoby ste si ani nepripúšťali žiadny tlak. Čím to je?
„Sú to výnimočné zápasy. Pre mňa obzvlášť. Som rád, že som tu a dostávam od trénera šance. Snáď som ich využil.“
Na tribúnach vás sleduje množstvo zahraničných skautov. Je záverečný turnaj pre vás šanca, ako sa predať?