Trojskokanka Velďáková mala aj šťastie

BRATISLAVA. Podľa Bezdíčka trojskokanka Velďáková zachránila v Paríži atletickú povesť Slovenska. Z ostatných výkonov nebol nadšený. Určite viac čakal aj od svojej zverenky, diaľkarky Renáty Medgyesovej. Rátal s finále, skočila však 637 cm, čo znamenalo 16. miesto. Ešte horšie skončila dvojička Dany Velďákovej Jana, v diaľke dosiahla len 611 cm.

Táto sezóna vyvrcholí majstrovstami sveta v juhokórejskom Degu od 27. augusta do 4. septembra.

Vynechajú o rok halu?

O rok je olympiáda už začiatkom augusta, predtým koncom júna aj majstrovstvá Európy. Bezdíček naznačil, že ďalšiu halovú sezónu možno Slováci vypustia. Nebude čas. O akej­takej halovej príprave nemôžu naši pomýšľať ani vo voľnejších rokoch. Teraz mali na ňu približne tri týždne. U Jany Velďákovej a Medgyesovej „spríjemnené“ chorobami. Zastrešené atletické športovisko je iba v Bratislave, Velďákové chodia na otočku z Košíc do Budapešti. „Približne tri mesiace trénujeme vonku na tvrdých povrchoch. A zrazu prídeme do haly, v ktorej je extrémne pružný,“ povedali zhodne Bezdíček, Radoslav Dubovský, tréner Velďákových, i trojskokanka.

Šéftréner sa ospravedlnil, že bude hovoriť špekulatívne o skokoch, ktoré sa nemerajú. Medgyesová pri prvom pokuse mierne prešliapla, podľa čiary na monitore odhadol, že to bolo asi 15 cm za limit 660 cm, pri druhom mala veľký nedošľap a tretí je o skúsenosti a šťastí. Jana Velďáková po malej chybe skočila v druhej sérii tiež za limit.

Šťastie, len šťastie

Dana Velďáková zažila v minulosti prekliatie prešľapových skokov na zbláznenie.

„Čo chýbalo dievčatám teraz k postupu do finále? Šťastie, nič iné.“

Podľa dvakrát bronzovej trojskokanky z HME bol tartanový povrch ako všade inde. „Zákernosť hál je v podkladoch pod ním. Niekde pruží, ako v Paríži, inde je pevný. Pruženie môže byť aj šťastnou výhodou, ak sa trafíte úplne presne, tak vás to odstrelí ďaleko. O dokonalom skoku sa popísali knihy. V každej cítiť otáznik, jestvuje dokonalý pokus reálne, nielen na papieri?“ zamyslela sa Dana Velďáková. Na otázku, či sa dá návyk z dlhodobých sústredení za noc v hlave prehodiť na iný, odvetila: „Nedá.“

„Povrch výrazne ovplyvnil výkony, čo sa najmä v diaľke prejavilo na slabších výkonoch. Na druhej strane domácim Francúzom sa v technických disciplínach darilo, lebo mali možnosť na tomto povrchu trénovať,“ podotkol Bezdíček. „Ten podklad bol naozaj veľmi špecifický. Okrem pužnosti, odrazová doska nebola plná, ale dutá. Poznám to, ale netrénujem na takom. Bolo náročné zladiť rozbeh s odrazom. Zo všetkých mojich pokusov (dovedna 8 - pozn. red.) sa dokopy podarili asi dva. Samozrejme nie dokonale,“ doplnila D. Velďáková.